pán, taký pes. Pes, hoci milé a užitočné zviera, nepatrí do činžiaku, ale sa má voľne pohybovať po dvore. V činžiakoch psy strpčujú ľuďom život a znečisťujú prostredie. Ako my, ľudia, k tomu prídeme, keď platíme vysoké poplatky za byt, aby sme žili v pod jednou strechou so psami, vo výťahu sa po nich vozili s ich výkalmi a chorobami? V ankete sa istý pán sťažuje, že sú vysoké poplatky za psa. Ba naopak, sú veľmi nízke a treba by ich bolo zvýšiť, potom by toľko psov určite v činžiakoch nechovali. Ešte sa sťažuje, že si musí kupovať aj vrecká na exkrementy. Nechceli by psíčkari dostávať aj „rodinné prídavky"...?
Kompetentnej osoby by som sa chcel opýtať ešte jednu vec: Stačí psa v činžiaku vyviesť von raz za deň? Od svedomitých psíčkarov viem, že to treba robiť aspoň trikrát. Znamená to, že ostatnú potrebu vykonáva pes z balkóna, alebo v byte? A čo v lete ten smrad!? Kto je povinný trpieť za psiu vášeň psíčkarov, ktorí okrem toho trápia v činžiakoch zvieratá?
Váš stály čitateľ
Vážený čitateľ, Váš list, v ktorom na jednej strane uznávate, že pes je milé a užitočné zviera, na druhej strane si kladiete otázky, nad ktorými by sa mali zamyslieť predovšetkým menej zodpovední majitelia psov, uverejňujeme v plnom znení. Prezradím Vám, že sme o jeho obsahu v redakcii vášnivo diskutovali. Kto cíti túžbu mať štvornohého priateľa, tomu ťažko upierať právo zaobstarať si ho. Každý by mal však vopred zvážiť, či dokáže vytvoriť pre psa vhodné podmienky, poskytnúť mu všetko potrebné a či pes nebude obťažovať iných, ktorí po jeho spoločnosti nijako zvlášť netúžia. Existujú psie rasy, ktoré možno pri akceptovaní patričných hygienických podmienok pokojne chovať aj v byte, ba odborná literatúra tvrdí, že si v obmedzenom priestore privykne každý psík. Aj veľký a taký, ktorý potrebuje viac pohybu a má výraznejší hlas. Hoci mnohí by iste poznamenali, že obťažuje aj vytrvalé piskľavé brechanie malého chlpáčika. Určite, „psí koncert" za skorého rána, bieleho dňa i uprostred noci je rovnako nepríjemný, ako zápach či výkaly vo výťahu, na spoločných chodbách, chodníkoch alebo v priestoroch, kde sa hrajú deti. Navyše sympatie v spolubývajúcich nevzbudí ani to, že psík na všetkých mimo členov domácnosti, s chvostíkom stiahnutým medzi nohami, pri každom stretnutí nedôverčivo vrčí. Tomu, čo sa nám hravo pletie pod nohy, radostne na nás vyskakuje, odpustíme viac, ako jeho nevraživému súkmeňovcovi. Podstata problému je však v niečom inom, čo sme sa snažili povedať aj v titulku našej ankety - aký pán, taký pes. Za svoju výchovu, naučené i nenaučené spôsoby totiž „vďačí" pes svojmu majiteľovi, teda ten môže v rozhodujúcej miere za jeho správanie v byte i na verejnosti. Správny psíčkar svojou riadnou starostlivosťou dokáže viesť psa tak, aby aj ostatní ľudia mali z neho dobrý pocit, aby nikoho neobmedzoval, nikomu nespôsoboval príkorie, či už žije v činžiaku alebo v rodinnom dome. Sú desiatky príkladov takejto symbiózy. A desiatky opačných príkladov, keď majiteľovi psa chýba čas, chuť i schopnosti starať sa o neho. Pranierovať by sme teda mali ľudí, nie psy. Vyšší poplatok by vo väčšine prípadov sotvačo vyriešil, lebo zaneprázdnení majitelia najčastejšie núdzou netrpia. Na otázku, koľkokrát má ísť pes von, vám odpovedali kvalifikovaní psíčkari. Napokon, aj to je individuálne. Človek je tvor spoločenský, preto v rodinnej zástavbe i v činžiakoch žijeme vedno so susedmi. Vynikajúcimi, dobrými, horšími i zlými, zvyčajne si ich nevyberáme. Skúste sa na vec pozerať z tejto stránky a pochopíte, že psy, štvornohí priatelia človeka, sú v tom celkom nevinne. Rekvalifikáciu vo sfére vzťahov k okoliu by však potrebovali niektorí ich majitelia. V tom s Vami úplne súhlasíme.
Janka Pekarovičová
