iterárneho festivalu Jána Smreka bol literárny večer v Trnave. Pozvánka so zoznamom autorov zvučných mien v stredu 5. júna neobvykle zaplnila Zrkadlovú sieň Divadla Jána Palárika čo do počtu i zloženia publika. Tiesnilo sa v nej do dvesto milovníkov literatúry, z toho polovica mladých ľudí.
Deväťdesiatpäťminútový program moderovaný riaditeľom festivalu, básnikom a prekladateľom Milanom Richterom, bol prezentáciou prítomných literátov a ich diel. Otvorilo ho predstavenie básnika a prekladateľa, čerstvého držiteľa Ceny Jána Smreka, Tuviu Rübnera a jeho najnovšej Richterom do slovenčiny preloženej knihy Pamäť popola. Rodák z Bratislavy nemeckého pôvodu, od roku 1941 žijúci v Izraeli, vo výbere z celoživotného diela zachytil aj rok 1939, deportáciu svojej rodiny do vyhladzovacieho tábora v Poľsku a ďalšie zlomové okamihy svojho osudu. Jednoduchšie to nemal ani Rakúšan Gerhard Kofler, ktorý žil od 10 do 13 rokov v terezínskom gete a v súčasnosti píše v nemčine, taliančine, kedysi i v španielčine. Vo svojich básniach, napríklad v zbierke Dotyk spánku, preloženej v roku 1998 aj do slovenčiny, sa nevracia k vojne, ale vtipne sa dotýka lásky a života. Najväčší potlesk vyvolali jeho Nahé dievčatá, báseň, ktorú zarecitoval v španielčine, taliančine i nemčine a Milan Richter predniesol svoj slovenský preklad, ale zabral aj poetický návod ako jesť čerešne a nebyť nervózny. Do prozaického súdka načrel Čech Ivan Klíma v svojich literárnych spomienkach na profesora latinčiny a prvú lásku hneď potom, ako slovne priblížil svoje dospievanie, šesť prvých lások a najťažších dvadsať rokov života (1969 - 1989), keď musel písať do šuflíka. Jeho slovenský rovesník Anton Hykisch, okrem iného autor kníh Čas majstrov či Milujte kráľovnú, prv než sa začítal do úryvku z knihy Obrana tajomstiev, vyjadril vďaku Sovietskej armáde, že ho oslobodila aj od latinčiny a hry na klavíri, ktorým nikdy neholdoval. Svoj parapríbeh o vynájdení výbušného motora, na podnet slov „chcelo by to väčšiu iskru", ktorými sa manželka vynálezcu dožadovala v posteli lásky, zakončil výstrahou: „Dajte si pozor, čo hovoríte pri láske, aby z toho nebol vynález!" Piaty predstavil svoju prácu básnik, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Ján Zambor. Prečítal niekoľko básní z ostatnej zbierky Soprán dažďových kvapiek, z ktorých publikum najviac oslovila báseň venovaná matke. Napokon, v časovej tiesni, vtipnými básňami odhalil svoje tvorivé vnútro aj básnik a prekladateľ Milan Richter. Trnavské publikum nevyužilo jeho ponuku na päťminútovú besedu, preto ešte jednu báseň pridal. Zaujímavý, i keď veľmi krátky večer, sprostredkovala spolu s Mestom Trnava Krajská knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Za kvetmi vďaky z rúk Emílie Díteovej nasledovala autogramiáda do kníh, ktoré prezieraví spisovatelia ponúkli v Trnave na predaj.
Janka Pekarovičová
