itúcie, obchody, ale aj ľudí v súkromí navštevuje zaujímavý asi šesťdesiatročný muž. Hovorí veľmi kultivovane, pôsobí dôveryhodne a je presvedčivý. V čom? Oslovuje a prosí o príspevok na onkológiu, prípadne na detskú onkológiu, a vraj zastupuje neziskovú spoločnosť pre záchranu rodiny. Ako dôkaz predkladá ošúchanú vizitku, na ktorej sú aj telefónne čísla, žiaľ neexistujúce. Váhajúcim, ale dobrosrdečným ľuďom ponúka aj obrázky s náboženskými motívmi, ktoré ich asi majú presvedčiť, že ho motivuje kresťanská láska, taká istá, akú preukážu oni, keď prispejú peniazmi.
Rozhodne nechceme do chvályhodnej činnosti neziskových organizácií vnášať chaos a spochybňovať ich prácu. Možno pán, ktorý takto podniká je skutočný altruista a naozaj vyzbierané peniaze odovzdá niektorému z onkologických zariadení. Možno podniká na vlastnú päsť preto, že chce všeobecnú biedu nášho zdravotníctva zvrátiť...Ale, je to pravdepodobné? Skôr je pravda, že vsadil na dôverčivosť ľudí. Červík pochybností vŕta aj ďalej: Dnes nie je zriedkavé, že si zlodejské gangy na obhliadku miesta vyšlú najprv vyslanca, ktorý má dobré oči a vidí, či sa tam oplatí vrátiť. A potom už môžeme očakávať neželanú návštevu a vybielený byt.
Judita Púčeková
