O archeologickom prieskume už nerozhoduje vedecká, ale ministerská rada
Hlohovec - miatok, ktorý sprísnil kritériá na realizáciu archeologických výskumov pre múzeá všetkých typov a pamiatkové úrady na všetkých úrovniach. „Doteraz," hovorí riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Mgr. Ivan Pastorek, „sme ohlasovali zámery o vlastných archeologických prieskumoch komisii pri Archeologickom ústave SAV v Nitre prostredníctvom bežného dotazníka, ktorý posielali do múzeí vždy začiatkom roka. Našou povinnosťou bolo len poskytnúť ústavu nálezovú správu a výsledky výskumu. Ostatné bolo na nás. Od 1. apríla však žiadosti posudzuje a povolenia k vlastným výskumom múzeí potvrdzuje nie pracovisko akadémie vied, ale poradný zbor, archeologická rada ministra kultúry SR. Zásadný rozdiel je v tom, že v doterajšej komisii nitrianskeho ústavu rozhodovali len odborníci zo SAV. V novej ministerskej rade sú však aj delegovaní zástupcovia vybraných múzeí, pamiatkových úradov, a vysokých škôl, kde sa vyučuje archeológia." Zatiaľ však vyšiel iba štatút ministerského poradného zboru. Problém je s ustanovením zboru poradného orgánu ministra. Nie je napríklad stanovený kľúč, podľa ktorého sa spomedzi 70 múzeí na Slovensku vyberú tie, ktoré budú mať tú česť, a nesporne aj výhodu, delegovať svojho zástupcu do archeologickej rady. Navyše, od 1. januára nasledujúceho roka bude môcť viesť lokálny archeologický výskum múzea len pracovník, ktorému Ministerstvo kultúry SR vydá oficiálne osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vždy na 5 rokov. Musia ho mať aj pracovníci pamiatkových úradov. „Už vo februári tohto roka sme požiadali o povolenie pokračovať v archeologickom prieskume vonkajšieho areálu hlohovského zámku. Zatiaľ ho ešte stále bude garantovať Vlastivedné múzeum ako inštitúcia. Od roku 2004 bude môcť pokračovať len vtedy, ak sa, napríklad mne, podarí získať dekrét o spôsobilosti z ministerstva kultúry," dodáva promovaný archeológ z Vlastivedného múzea v Hlohovci Mgr. Peter Novosedlík.
Keď nebude dekrét, nebude povolenie. Bez povolenia nemôže múzeum vyčleniť na prieskum potrebné prostriedky. Hlohovčania chcú urobiť prieskumnú veľkoplošnú sondu do hĺbky 5 - 6 metrov, prakticky až po základ pôvodného terénu. „Čo prinesie nový zákon v praxi, zatiaľ ešte nevieme. Základ výskumu v tomto priestore sme len na malej ploche položili v 80-tych rokoch. Od podrobného prieskumu čakáme výsledky, ktoré pomôžu objasniť históriu jednej z najzaujímavejších lokalít Hlohovca. Veď zámok stojí údajne na základoch pôvodného významného slovanského, možno aj staršieho hradiska. Zatiaľ máme o tom len zlomky indícií. Ak by sme využili na práce aj brigádnikov, potrebujeme najmenej stotisíc korún, už nie z prostriedkov štátu, ale Trnavského samosprávneho kraja. Za marec nám už meškali peniaze na platy. Napriek všetkému verím, že sa nám prieskum podarí nielen rozbehnúť, ale aj dokončiť," konštatuje Ivan Pastorek.
Ondrej KOLLÁR
