aka Trnava nádejný dorastenec hrajúci v útoku. Postupne sa musel preorientovať na záložníka, obrancu i stopéra. Na posty sa však nesťažoval, chcel v prvom rade pomôcť mužstvu, nechať pre neho na ihrisku všetky svoje sily. Zažil federálnu ligu, radosť, ale i futbalové pády, pozvánku do reprezentácie. Pred jarnou časťou po týždňovom trénovaní v Trnave zmenil Rastislav Kostka pôsobisko. Pytačky s 1. FC Synot Staré Město netrvali dlho. Pre účastníka najvyššej Gambrinus ligy si ho vyhliadol bývalý úspešný tréner slovenskej „dvadsaťjednotky" Dušan Radolský, ktorý v klube pôsobil, a ktorý medzičasom prešiel na Tehelné pole.
Jedno zo šťastných čísiel Rastislava Kostku je jedenásť. Presne ako hráčov v jednom mužstve na futbalový zápas, presne toľko rokov strávil v seniorskom A-mužstve Spartaka (necelé dva roky v doraste), a aj jedenástka figuruje v dátume jeho narodenia.
* Dozrel čas na odchod...
Až nebývalá vernosť jednému klubu. Za jedenásť rokov vymenia mnohí futbalisti niekoľko klubov. Kostka okrem vojenčiny v Trenčíne zostal verný červeno-čiernym farbám. „Som nesmierne rád, že som mohol hrávať za jeden z najpopulárnejších klubov na Slovensku, ktorý sa hrdí piatimi titulmi. Samozrejme, že nie každý rok bol dobrý, vydarený, ale keď sa obzriem dozadu, zostanú mi len tie príjemné spomienky. Snažil som sa hrať pre mužstvo a myslím si, že naozaj dozrel pre mňa čas na zmenu."
* Konkretizovať nebude...
Do Spartaka pootvorili Rasťovi dvere vtedajší dorasteneckí tréneri Matovič-Kohúcik. „Každému trénerovi v Trnave som vďačný. Nechcem nikoho menovať, aby som, nedajbože, na niekoho nezabudol. Snažili sa mi dať veľa, a to dobré som si od nich aj zobral."
* Radosti a sklamania...
Patria neodmysliteľne k životu i k samotnému futbalu. U dnes už českého legionára prevažujú radostné chvíle, hoci ani na tie tienistejšie nezabúda. „Rád spomínam na éru trénera Karola Peczeho, na skvelú atmosféru, pred ktorou sa vždy perfektne hralo. Víťazstvo vo finále Slovenského pohára a Superpohára v roku 1998, boli tiež príjemné. A na dosah sme mali aj víťazstvo v lige, nebyť zbabraného zápasu v Rimavskej Sobote, po ktorom som bol dlho psychicky dolu. Potešili aj tri oficiálne štarty za slovenskú reprezentáciu. Zo zranení ma najviac trápilo vykĺbené rameno a voda v kolene."
* Chýba mu Robo Formanko...
V Spartaku sa vystriedalo za jeho pôsobenia mnoho futbalistov. Na hráčsku partiu sa však nikdy nesťažoval. „V Spartaku neboli, čo ja viem, problémy s partiou. No jedného, veľmi dobrého kamaráta - Roba Formanka - som po tragickej autonehode stratil. Aj teraz mi „Pagy" veľmi chýba."
* Najvernejší fanúšikovia - rodičia...
Bývalý trnavský reprezentant sa tešil u trnavských fanúšikov značnej popularite. No ako to už býva, aj jeho hru niektorí kritizovali. Najviac mu však, pochopiteľne, pomohli rodičia. „Pokiaľ im to čas dovolil, vždy ma prišli pozrieť, povzbudiť. Som im nesmierne vďačný za všetko, čo pre mňa urobili. Patria k mojim najvernejším fanúšikom."
* Kniha najlepší priateľ človeka...
Okrem futbalu patrí ku Kostkovým záľubám dobrá kniha či kvalitná muzika. Aj na cestu do Starého Města si nezabudol pribaliť knihu a dobré kazety. „Rád čítam knihy zo života. Naposledy to bola Čučoriedkáreň od Jula Satinského. Z muziky najčastejšie počúvam folk, najlepšie mi ladia bratia Nědvedovci."
Záverečný monológ...
„Chcem sa poďakovať vedeniu Spartaka, pánom Náhlikovi a Poórovi a všetkým fanúšikom, ktorí patria k najlepším na Slovensku."
Kostka podpísal so Starým Městom dvojročnú zmluvu s ročnou opciou. Po príchode už absolvoval s mužstvom sústredenie v Blšanoch. -čap-