* Na nedávnom zasadaní zastupiteľstva VÚC Trnavského samosprávneho kraja sa ukázalo, že o objekt Polikliniky na Starohájskej ulici má záujem aj VÚC. Ako sa k problému stavia mesto?
- Podnet na zaradenie polikliniky do privatizácie podalo po rokovaniach s lekármi pôsobiacimi v objekte ministerstvu zdravotníctva a ministerstvu privatizácie práve mesto, ktoré je garantom, že poliklinika ostane v plnom rozsahu zariadená pre lekárske služby. Je pravda, že na vyšetrenia odborným lekárom chodia do Trnavy aj pacienti z Okresu Trnava, odhadujem to na 20-25 percent z celkového počtu. Neskúmam, čo je postatou záujmu VÚC o polikliniku, iba na okraj podotýkam, že o Domov dôchodcov na Ulici Terézie Vansovej, kde je pomerne väčšie zastúpenie klientov z regiónu, sa nezaujíma.
V spornom prípade rozhodne o privatizérovi vláda. Teoreticky je možné všetko, ale vzhľadom na to, že mesto už investovalo do svojho úmyslu určitú snahu, i prostriedky, je ochotné prevziať polikliniku i s takmer štvormiliónovým dlhom, nebolo by korektné, aby si samospráva robila napriek. Nakoniec, pozemok pod samotnou stavbou polikliniky je čiastočne vysporiadaný a všetky pozemky pod priľahlými komunikáciami, chodníkmi, parkoviskami i práve rekonštruovanou lávkou, ktorá je súčasťou komplexu a vyžiada si náklady asi 20 miliónov, patria mestu. Aj rekonštrukciou lávky vlastne objekt zhodnocujeme. Hoci budova polikliniky nie je stará, čoskoro si vyžiada aj ďalšie investície do obnovy a zatepľovania jej jednotlivých častí. A kto, ak nie mesto, tu bude môcť reálne hospodáriť?
* Pri júnovom schvaľovaní dotácií na rok 2002 boli vo väčšej miere uspokojené požiadavky cirkevných zariadení, ako požiadavky zdravotníctva, ktoré boli skrátené na polovicu. Môžete prezentovať svoj osobný postoj k tomuto problému?
- Otázka je nesprávne sformulovaná. Snahou mesta je vrátiť kultúrnym pamiatkam dôstojnú podobu. Preto podporujeme v rámci svojich možností opravy a rekonštrukčné práce na týchto objektoch. Zbytočne sa budeme chváliť, že sme malým Rímom - a kostoly a cirkevné objekty budú schátrané a ošarpané. Za ochranu a údržbu pamiatok aj zo zákona určitým spôsobom mesto zodpovedá. Prostriedky, ktoré vkladáme do rekonštrukcie historických objektov, nedávame cirkvi. Na opravu pamiatok dá málokto sponzorský dar, do nemocnice zoženú prostriedky skôr. Zdravotníctvo spadá úplne po kompetencie ministerstva zdravotníctva a štátu. Principiálne si preto myslím, že otázky financovanie a požiadavky zdravotníctva majú riešiť oni. Mesto Trnava však napriek tomu, ako jedno z nemnohých miest na Slovensku, pomáha aj v tejto oblasti. Do zdravotníctva sme už dali viac ako 10 miliónov korún a navyše sme súhlasili s prevzatím dlhu polikliniky, peňazí, ktoré nemocnica od lekárov zinkasovala a dodávateľom nezaplatila. Nedávame dotácie nad 50 percent hodnoty projektov. Prizeráme na celkové náklady projektu, nielen na požadovanú hodnotu. U malých špecifických projektov dávame všetko, ale v ostatných prípadoch vždy žiadame spoluúčasť. Nedá sa v plnom rozsahu riešiť problémy, za ktoré mesto nenesie spoluzodpovednosť.
* V mestách, ktoré nemajú vlastné skládky, sa ceny za likvidáciu odpadu šplhajú do závratných výšok. V Trnave to tak nie je. V čom je najväčší prínos mestskej skládky tuhého komunálneho odpadu?
- Obyvateľ mesta Trnava neplatí podiel nákladov na budovanie a rekultiváciu skládky. Skládka je v majetku mesta a katastri mesta, takže z peňazí, ktoré platia za likvidáciu okolité obce a podnikatelia a v ktorom tieto náklady sú, sme splácali obligácie, splácame úvery na rozšírenie skládky. Z poplatkov vo fonde odpadov vraciame peniaze, ktoré mesto investovalo na vybudovanie skládky z rozpočtu a vyčleňujeme čiastky na jej rekultiváciu, prípadne ďalšie rozširovanie v budúcnosti. Prvým prínosom je, že skládka nám dáva možnosť ukladať odpad pri dodržaní všetkých podmienok z hľadiska ochrany životného prostredia, máme systémový poriadok a garanciu na ďalších 25 rokov. Druhý prínos je pre občana, a to najnižší poplatok za likvidáciu odpadu zo všetkých miest na Slovensku, ktorý mu šetrí ročne 300 až 500 korún z vrecka, čo je vlastne nepriamy dar mesta.
- pe -
