čnej politike štátu nemôžu dostať k svojim peniazom, už niekoľkokrát hrozili prerušením dodávky liekov. Naposledy prerušenie avizovali na toto leto. Lekárnici sa nemôžu sa domôcť peňazí za lieky od poisťovní, a teda len s námahou platia faktúry dodávateľov, vypomáhajúc si tržbami za doplnkový tovar. V zložitej situácii im okrem neplatiacich poisťovní ukrajuje štát z prostriedkov napríklad aj neplatením pohotovostných služieb, kategorizáciou liekov, atď.
„Distributéri mali odmietnuť dodávať lieky už pred štyrmi rokmi. Napriek sľubom sa nič nezlepšuje. Zdravotné poisťovne zvýšili oneskorenie platieb takmer o mesiac. Momentálne nám dlhujú okolo 7 miliónov korún a presne toľko dlhujeme my dodávateľom. Sme jedna z nemnohých lekární, ktorá, ak by jej zaplatili poisťovne, zaplatí distributérom a bude bez dlhov. Zdravý rozum hovorí, že to nemôže ísť stále takto. Veď dodávatelia musia platiť výrobe, výroba, keď chce vyrobiť, musí nakúpiť suroviny...
’Najlepšie‘ na tom je, že pre jedného zákon platí a pre iného ten istý zákon neplatí. Pán minister hovorí, že všetko je v poriadku, že lekárnik je práve taký podnikateľ, ako ktorýkoľvek iný. Lenže mi nedávame lieky za peniaze, ale na papieriky! A nenájde sa jediný človek, ktorý by dokázal nad tým rozmýšľať? Keď zákon ukladá do 30 dní zaplatiť, nech ho dodržuje aj poisťovňa, aj štát. Nedávno sme odhlášku zaniesli o päť dní neskôr, vyrubili nám 600 korún pokuty. A museli sme ich zaplatiť. A poisťovne sú nám dlžné ťažké milióny. Tak kde je potom nejaký zákon? Už sme z toho alergickí a vybičovaní, veď koľké roky úverujeme štát!? Čudujem sa, že nám ešte nepraskli nervy a neurobili sme poriadok,„ zamýšľa sa PhMr. Olga Lopašovská, vedúca lekárne U škorpióna
„Verejným lekárňam zatiaľ distributéri lieky dodávajú. Samozrejme, ak si chceme dodávateľskú firmu udržať, musíme platiť. V opačnom prípade, ak by sme nezaplatili do dátumu splatnosti, s dodávkou končí. Distribučné firmy nám tolerujú splatnosť tri mesiace, poisťovne platia po piatich mesiacoch. Teraz nám napríklad zaplatili január. Problém vzniká potrebou preklenúť toto obdobie. V prípade, že by naozaj dodávky skončili, museli by sme predať, čo máme a keby sme nemali liekov, zavrieť. Sme menšia lekáreň, ale aj u nás už siahajú dlhy do miliónov. Jediným riešením je prísun peňazí z ministerstva zdravotníctva. Všetko ostatné by inak fungovalo ako hodinky, bola by to ideálna práca. Distributéri sú ochotní a pružní, volajú nám, stimulujú nás. Snaha preklenúť kritické obdobie nám permanentne prináša stres. Keď chodíme na sedenia, počúvame, že peniaze sú. Pán minister tvrdí, že je všetko v poriadku, že všetko funguje. Poisťovne však majú zle prerozdelené peniaze. Na investície ich majú kopu, na úhradu liekov nie,„ hovorí PharmDr. Beáta Krajčírová, majiteľka lekárne Farmácia na Štefánikovej ulici, ktorej sortiment je prispôsobený dopytu, má až 60-percentný podiel ručného predaja.
„Aj keď máme dlhy ako všetci ostatní, zatiaľ nepociťujeme žiadne kroky zo strany dodávateľov. Lieky objednávame dvakrát do dňa, ak ich objednáme ráno, popoludní sú v lekárni. Dodávatelia sú ochotní a pružní aj pri dodávke tzv. vitálnych, teda pre život nevyhnutných liekov. Pokiaľ pacient takýto liek potrebuje, donesú ho v priebehu niekoľkých hodín,„ hovorí vedúca lekárne na Evanjelickom dome Mgr. Kornélia Duchoňová, ktorá si v obavách pred zopakovaním spomína na kritickú situáciu spred dvoch rokov, keď v lekárni s pomerne širokým základným i doplňujúcim sortimentom naháňali vo voľnom predaji každú korunku, aby mohli zabezpečiť najpotrebnejšie lieky. V súčasnosti má Lekáreň na Evanjelickom dome 4-5 stálych dodávateľov. Našťastie tí, čo požadujú platby v hotovosti, sú len zriedkavosťou.
„Keď sa dodávatelia naozaj rozhodnú splniť svoju výstrahu a obmedziť dodávky, určite tak urobia všetci. Nečudovala by som sa v tejto situácii. Bolo by to veľmi ťažké pre pacientov, blúdiacich od lekárne k lekárni, aj nás lekárnikov, keď by sme panicky zháňali lieky, pýtajúc sa, kto má a čo dá,„ dodáva Mgr. Duchoňová.
- pe -