tivých fanúšikov uchádza celý rad tzv. open air festivalov, teda hudobných festivalov pod holým nebom. Ich veľkým vzorom je už vyše 30 rokov legendárny festival vo Woodstocku, kde sa v slnečnom úpale, ale i daždi, búrke a bahne, tri augustové dni roku 1969 tiesnilo na 243 hektárovom pozemku asi 400 tisíc fanúšikov z celých Spojených štátov, aby tam zažili koncerty takých slávnych umelcov ako Jimi Hendrix, Santana, Creedence Clearwater Revival, Joe Cocker, Canned Heat, The Who, CSN&Y, Jefferson Airplane, Ten Years After, Johnny Winter, atď. S tromi dňami mieru a hudby, ako znel slogan festivalu vo Woodstocku, sme sa mohli zoznámiť aj my, i keď len prostredníctvom koncertných nahrávok, dokumentárneho filmu, či rovnomennej piesne Joni Mitchellovej, s ktorej verziou sa preslávil britský súbor Matthew´s Southern Comfort i známa superskupina Crosby, Stills, Nash & Young (na obr.). Woodstock sa stal vlastne synonymom pre letné hudobné festivaly rozličného zamerania, ktorých obrovské množstvo sa vyrojilo najmä v poslednom čase aj u nás. Niekoľko z nich som navštívil už aj v tomto roku ako divák i ako účinkujúci, a musím povedať, že najviac na nich obdivujem ich organizátorov. Hoci všeobecne panuje nezmyselný názor, že stačí zavolať niekoľko známych kapiel, vylepiť zopár plagátov a už sa budete topiť v peniazoch, je to úplne inak. Urobiť si aj malý „woodstock„ nie je vôbec jednoduché.
Od myšlienky usporiadania festivalu k jeho realizácii vedie dlhá a veľmi kľukatá cesta. A predstavte si, že po mesiacoch príprav, keď už máte istú podporu sponzorov, disponujete vhodným miestom, preskákali ste byrokratickú kalváriu s vybavovaním rozličných povolení, máte zabezpečenú zvukovú i svetelnú aparatúru, podpísané zmluvy s umelcami, všade visia vaše plagáty, beží reklama v novinách, rádiách i v televízii, mysleli ste aj na parkovacie priestory, WC, ubytovanie, občerstvenie a na tisíc ďalších dôležitých vecí, slovom keď festival je pripravený na sto percent, vtedy príde hodina H a celý váš projekt, ktorým ste žili niekoľko mesiacov, krachne na takej zdanlivej maličkosti – akou je počasie.
Niečo podobné sa stalo pred dvomi týždňami organizátorom dvojdňového Countryfestu na Dobrej Vode. Prvý deň festivalu, ktorý patril rozohrievajúcemu Country bálu vyšiel ako z veľkej festivalovej knihy. Všetko bolo také, aké má byť. Celý deň svietilo slnko, voda i nálada bola fantastická a večer pri hudbe skupín Country dostavník a Neznámi sa výborne zabávalo dobrých 6 stoviek návštevníkov z priľahlej chatovej oblasti, okolitých dedín i z Trnavy. Na sobotu, ktorá sľubovala dobrú zábavu s koncertmi 11 známych skupín sa tešili kvantá ľudí. Organizátori odhadovali, že ich počet prekročí hranicu tisícky, ale človek mieni a Pán Boh mení. V tomto prípade škrt cez rozpočet spravila dátumová trinástka spojená s náhlou zmenou počasia a veľkou prietržou mračien. Nepochybujem o tom, že si ešte pamätáte na tú obrovskú hrmavicu, ľadovec a potoky dažďa. Takže návštevníci Countryfestu na vlastnej koži mohli pocítiť aj dáždivo-bahnivú romantiku legendárneho Woodstocku, prípadne minuloročnej Pohody v Trenčíne. Keď som sa po utíchnutí tej najväčšej búrky dostal večer okolo 19. hodiny na Dobrú Vodu, areál kúpaliska, ktoré iróniou osudu nesie názov Pohoda, poskytoval obraz všetkého iného, len nie festivalovej pohody. Koncert bol zrušený, ľudia sa už pomaly rozutekali, smutní zvukári vylievali vodu zo zosilňovačov a iba z kúta, z pod obrovského slnečníka ako tak chrániaceho pred vytrvalým dažďom, zneli clivé tóny akustickej gitary pre zvyšok najskalnejších fanúšikov. A potom si povedzte - urobme si Woodstock!
- P.R. -
