ď skupina chlapcov, označovaných za skínov, bezdôvodne napadla za bieleho dňa v Bratislave dve mladé ženy - belošky. Podľa slov lekára, jedna z nich sa pri bodnutí do hrudníka len zázrakom vyhla smrti. „Prezraďte nám svoju bezprostrednú reakciu na to, čo sa stalo. Kde hľadať príčinu? Neobávate sa, že niekto môže napadnúť i vás?„ spytovali sme sa chodcov v uliciach.
Miroslava Lukačovičová, zdravotníčka, Trnava
„Všetko je v ľuďoch. Ľudia sú dobrí a zlí a je jedno, na ktorej strane. Ja si myslím, že sa nedá rozdeľovať na bielych a čiernych. Samozrejme, môže sa to stať hocikomu z nás. Korene príčin, že sa také čosi môže vôbec stať, treba hľadať vo výchove v rodine, nie v danom stave, ale v minulosti. V čom to je, že tí chlapci sú takí? Možno nemali to šťastie na dobrú výchovu. A niekedy sú aj dobre vychovaní a kamaráti a prostredie urobia svoje. Tiež sa bojím, že by som sa mohla stať terčom útoku, ale nemôžem žiť v skleníku...„
Mária Rampáková, dôchodkyňa, Trnava - Medziháje
„Áno, bojím sa, že aj mne sa také niečo môže stať. Prečo aj nie, keď u nás nie sú za takéto útoky žiadne tresty, alebo iba slabé, symbolické!? Taký neporiadnik môže spáchať čokoľvek, v prípade že zaviní smrť, dostane dva-tri roky, a potom to môže robiť ďalej. Žiadny poriadok u nás nie je. A rasová neznášanlivosť panuje všade vo svete. Mladí, lebo poväčšine práve oni majú na svedomí takéto tragédie, majú slabú výchovu. A ničoho sa neboja.„
Dušan Kubiš, nezamestnaný, Trnava
„Po ulici dnes chodia všelijaké indivíduá. Až sa mi zle o tom hovorí, lebo policajtov dnes nie je ani vidieť. Najprv by sa mali oni trocha viac pohybovať po uliciach. Pre výstrahu. Som presvedčený, že k rasovým útokom sa uchyľujú rozmaznané deti, ktoré majú zbytočne veľa peňazí. Opijú sa, nafetujú, a potom ani nevedia, čo robia. A zákony? Tých máme navymýšľaných moc, zväčša nepotrebných, ale aby schvaľovali také, ktoré sú ľuďom prospešné, to nie. Potom to vyzerá takto.„
Ľubica Štefaničková, vysokoškoláčka, Šelpice
„Nemyslím si, že by ma niekto mohol napadnúť. Aspoň dúfam. Raz sa už síce stalo, že sme šli s priateľom cez stanicu, skupine chlapcov sa znepáčil... Takíto hrdinovia, keď sa trocha podgurážia a cítia za sebou skupinu, majú sily navyše. Keď idú sami, ani ich nenapadne niekomu ubližovať. Viacerí si začnú trúfať, v skupine je sila. Podľa mňa to vôbec nie je vec výchovy. Stačí, aby mal jeden človek zlý vplyv na ostatných a ak je niekto ovplyvniteľný, a takých je dnes veľa, stretne niekoho, koho nemal, a je zle.„
Daniel Firák, stredoškolák, Trnava
„Žiaľ, rasové motívy a výzorová odlišnosť vždy provokujú okolie k pozornosti. Ak ide niekto sám, netrúfa si demonštrovať svoj nesúhlasný názor. Sila je v skupine, ak cíti za sebou masu, razom mu svaly narastú... Jednotlivec sa v takomto prípade ťažko ubráni. Ak by sa niečo podobné stalo mne, asi by som sa snažil utiecť. Ale už vôbec neviem, čo povedať k správaniu taxikára, ktorý odmietol mladej žene poskytnúť odvoz k lekárovi, aby mu nezakrvavila sedadlá. Bola to predsa otázka ľudského života... Aj na to by mala legislatíva pamätať.„
Viktor Brunčák, dôchodca, Trnava
„Mňa tiež prepadli. Išiel som z chalupy, na zastávke mali dvaja výrastkovia, takí 15 - 16-roční, záujem o môj ruksak. Nedal som. Zachránil ma jeden kamarát, čo išiel tiež na autobus. Všetko preberáme zo západu, s dobrom k nám prichádza aj zlo. Keď otvoríte televíziu, ktorýkoľvek kanál prepnete, všade je násilie. A u extrémnejšej mládeži vždy skôr zaberie zlo, ako dobro. A potom - zákony sú benevolentné voči priestupcom a na človeka, ktorý chráni svoj majetok, sa často pozerá ako na zločinca...„
- pe -
