zničnej stanici v Leopoldove bol až donedávna so stotisíc výtlačkami beletrie, poézie, odbornej literatúry a literatúry faktu bez diskusie najväčší pri perónoch oceľových ciest v Európe. Majiteľovi, chemikovi v dôchodku Ing. Tiborovi Ďurákovi, sa však od roku 1992, kedy antikvariát U Prednostu otvoril, nakopilo toľko kníh, že ich musel v stĺpoch škatúľ odkladať na schodisku historickej budovy leopoldovskej železničnej stanice, ktorej základy koncom osemnásteho storočia, v čase prvého rozmachu parných lokomotív, dali stavať hlohovskí grófi Erdödyovci.
„Desať rokov podnikania v tejto komerčne málo lukratívnej oblasti ma naučilo, že napredovať možno len podľa Baťovho hesla ‘od malého k veľkému’. Pred jedenástimi mesiacmi som prenajal priestory vo veľkej sále náprotivného, už desať rokov prázdneho bývalého Uzlového klubu železničiarov. Pustil som sa do zariaďovania hľadiska estrádnej sály, aj s javiskom, o rozlohe 200 metrov štvorcových. Bola to neuveriteľná, až syzifovská robota. Z poschodia antikvariátu U Prednostu v budove oproti som musel v rukách a v nákupnej taške poprenášať takmer 200 tisíc zväzkov beletrie. Dnes mám slovenskej, českej a prekladovej beletrie zo všetkých národných literatúr viac, ako ktorýkoľvek iný antikvariát nielen na Slovensku či v Česku, ale v celej Európe. Sám som veľa precestoval. Pýtam sa zahraničných návštevníkov, klientov, odborných knihovníkov, aj našich znalcov sveta kníh. Ale o väčšom antikvariáte v európskych krajinách nevedia, ani nepočuli.„
Aj preto mohol dať majiteľ novému antikvariátu na prízemí bývalého uzlového klubu názov EuroPik. Vrchol Európy. Najväčší európsky stánok antikvárnej literatúry. Vytvoriť takýto vrchol z kníh v mestečku pri starodávnej pevnosti bol vždy veľký sen Leopoldovčana Tibora Ďuráka. Dnes môže povedať, že sa mu naplnil. Samozrejme, pôvodný antikvariát U Prednostu existovať neprestal a majiteľ naň nezanevrel, hoci tam pretrpel nejednu zimu v chlade, zababušený v kabátoch, pretože na rozšafné míňanie plynu nikdy nebolo dosť peňazí. Naopak. Tibor Ďurák ho špecializoval na vedeckú, odbornú a záujmovú literatúru. Nazbieral jej 40 tisíc zväzkov vo všetkých oblastiach, v priereze bezmála dvoch storočí. Treba jedným dychom dodať, že pôvodný antikvariát U Prednostu v starej budove železničnej stanice je dnes jediným antikvariátom na Slovensku, ktorý sa špecializuje výlučne na odbornú literatúru. Unikátne sú cirkevné knihy zo 16. storočia, staré fyziky a chémie, encyklopedické diela.
Bolo veľa zážitkov zlých aj dobrých. K tým druhým patrí nedávna návšteva staršieho pána. Prišiel, poobzeral knihy. Na nič sa nevypytoval. Len keď odchádzal zdvihol širák, vyslovil slová uznania a podal antikvárovi dvesto korún ako príspevok. Na boháča nevyzeral. Žiadnu knihu nezobral.
Do dvoch mesiacov bude nový antikvariát EuroPik dobudovaný úplne. Na poschodí okolo veľkej sály je balustráda, kde nájdu miesto police s beletriou, odbornou a záujmovou literatúrou v cudzích jazykoch, i časopisy. Javisko už dnes dostáva charakter nevšedného starožitníctva, špecializovaného na sklo, porcelán, keramiku a figurálnu tvorbu, unikátne hudobné nástoje. Steny sa začínajú zapĺňať zarámovanými originálmi malieb a grafiky.
Vstup do antikvariátu ohlasuje elektrický zvonec. Nie však hocijaký. Je to starý typický „vochterský klingáč„, ktorý kedysi dávno vyzváňal pri rampách na ktoromsi poľnom železničnom priecestí. Mechanikovi dalo dva mesiace roboty, kým ho prispôsobil domovým podmienkam a spojazdnil na elektrický prúd. „Je to rarita. Má slúžiť len pri návštevách mojich priateľov a najlepších priateľov dobrých kníh. Onedlho ich privítam naraz takmer stovku. Pozrieť si kráľovstvo kníh prídu kolegovia z klubu seniorov Únie slovenských novinárov, ktorej som členom. Verím, že to nebudú jediní klienti, ktorých budem môcť v týchto ťažkých časoch privítať,„ dodáva Ing. Tibor Ďurák, ktorý už teraz vážne aj s humorom rozmýšľa, či neponúkne svoje antikvariáty na zápis do Guinessovej knihy rekordov.
Ondrej KOLLÁR
