ťou a výdatnosťou, ale spôsobuje nemalé problémy s prívalovými vodami a rozvodnenými tokmi. S účasťou čítame noviny, počúvame rozhlas a sledujeme televízne šoty zo všetkých končín Európy a veľká, valiaca sa voda v nás budí strach a rešpekt. V uliciach Trnavy sme preto zisťovali, či sa aj ľudí na relatívne neohrozenom území táto situácia dotýka a v čom vidia najúčinnejší spôsob pomoci ľuďom, ktorí pred vodou utiecť nemôžu.
Karol Babic a Soňa Boroviecka, stredoškoláci, Zeleneč
„Spolucítime s ľuďmi, ktorých povytápalo, narobilo im veľké škody a nemajú kde bývať. Veľmi nás to trápi a dianie sledujeme, pretože v postihnutých oblastiach na Slovensku aj v zahraničí máme rodinu. Myslíme si, že finančné zbierky sú vhodnejšie na obnovu obecného majetku. Jednotlivým rodinám by určite lepšie padla fyzická pomoc. Napriek tomu by sme v rámci našich možností určite prispeli.“
Valéria Brázdovičová, dôchodkyňa, Trnava
„Naozaj úprimne cítim s týmito ľuďmi. Ak by som bola na mieste parlamentných poslancov, bez rozmýšľania by som im venovala aspoň svoj mesačný plat. Poslanci na to majú a povodňami postihnutí to súrne potrebujú. Samozrejme, okrem peňazí je nevyhnutné pomôcť im aj fyzicky, pri odstraňovaní škôd, ktoré napáchala voda. Mal by pomáhať každý, kto môže. Je to skutočne tragédia.“
Emília Lukačovičová, predavačka, Trnava
„Je to veľmi ťažká otázka. Možno by čiastočne pomohla nejaká zbierka, pretože títo ľudia budú potrebovať viac financií, aby nahradili, čo im odniesla, alebo poškodila voda. Určite by v tomto prípade mal pomôcť aj štát, lenže keď si uvedomíme, v akej je dnes situácii, mohol by asi vyčleniť len veľmi málo. Mali by pomôcť aj jednotlivci. Určite by som prispela, aj ošatením, dekami a podobne. Lenže v živote je to tak, že kto má veľa, stále je mu málo, ten nedá. Skôr sú ochotní chudobnejší, alebo stredná vrstva, ktorí sa rozdelia aj s posledným.“
Jozef Jakubčík, dôchodca, Špačince
„Ako im môžeme pomôcť, prosím vás? Jedine finančnou podporou. Keby som bol mladší, hneď tam idem. A ak by prišlo k situácii, že bude treba dať peniaze, koľko môžem, toľko dám. Určite to nebude desať tisíc, lebo ako dôchodca musím myslieť aj na zadné kolečká. Ale keď vidím tie deti, je mi veľmi smutno. Keď to tak zoberieme, povodne sú akési malé zaniknutie kusa sveta. Veď voda robí problémy nielen u nás a v Česku, ale aj v Nemecku, Taliansku, Rusku, Japonsku...“
Katarína Füssyová, Mgr. sociálnej práce, Galanta
„Mám v Českých Budějoviciach brata s celou rodinou, takže to strašne prežívam. Denne tam niekoľkokrát telefonujem. Neverím už zbierkam nadácií, myslím si, že najúčinnejšie je možné pomôcť osobnou prítomnosťou alebo potrebnými vecami. Robím sociálnu prácu, a toto pokladám za najúčinnejšie. Štát by tiež mal vyčleniť prostriedky, lebo nikdy nikto nevie, kedy nás môže postihnúť nejaká katastrofa. Nuž a neviem, či by som sa spoliehala na pomoc armády. Nedávno som sledovala v televízii reláciu, v ktorej hovorili, že dnešní vojaci nedokážu urobiť 25 zdvihov na rukách.“
Marek Opálek, súkromný podnikateľ, Trnava
„Tým neborákom v Čechách hádam už môže pomôcť iba Boh, inej pomoci niet. Postihnutým na Slovensku by sme mohli možno poslať nejaké šatstvo. Inak sa o nich musí postarať štát. Má na to predsa civilnú obranu a nejaké štátne prostriedky. Myslím si, že nejakí pomocníci sú tam nasadení, ale počtom je to dosť biedne. Čo sa mňa týka, ak by som tam mal nejakých známych, fyzickú pomoc by som neodmietol, finančnú tiež. Cez žiadne nadácie by som neprispieval, lebo ich správcovia tiež nerobia zadarmo a dôvera v takéto inštitúcie je už naštrbená.“
- pe -
