Trnava/Piešťany - hý národný prírodný poklad. Na rozdiel od všetkých okolitých štátov sme totiž v podzemných zásobách pitnej vody absolútne sebestační. Ak bude treba, máme jej dostatok aj na vývoz. Transformácia štátnych vodární a kanalizácií na neštátne subjekty je vari aj preto najdlhší proces zo všetkých v oblasti privatizácie strategických podnikov na Slovensku. Ťahá sa už päť rokov a stále nemá koniec. Privatizačné karty miešal predovšetkým rezort pôdohospodárstva, ktorý urobil z pitnej vody politický problém.
„Dnes už vieme,“ informoval nás minulý týždeň riaditeľ trnavského odštepného závodu Západoslovenských vodární a kanalizácií so sídlom v Piešťanoch Ing. Marek Gálik, „že na Slovensku vznikne sedem nových neštátnych podnikov vodární a kanalizácií. Istý je však zatiaľ len osud štátneho podniku Bratislavské vodárne a kanalizácie, a v jeho sfére aj nášho závodu ZsVaK, ktorý spravuje systémy v okresoch Trnava, Piešťany a Hlohovec. Fond národného majetku už požiadal Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako zakladateľa, aby k 31. augustu tohoto roka zrušil š.p. Bratislavské vodárne a kanalizácie, ku ktorému bol v procese privatizácie pričlenený aj náš závod. Od 1. septembra 2002 vznikne akciová spoločnosť Bratislavské vodárne a kanalizácie, ktorej 100 % akcií bude dočasne vlastniť Fond národného majetku SR. S trnavským závodom k nemu pribudnú aj závody ZsVaK Senica a Bratislava vidiek. Západoslovenské vodárne a kanalizácie však aj bez týchto závodov ako štátny podnik zostávajú naďalej. V súčasnosti už naostro uskutočňujeme všetky prípravné práce prechodu tejto časti štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Vízia je však taká, že v zmysle uznesenia Vlády SR z 3. júla tohto roku by sa následne z a.s. Bratislavská vodárenská spoločnosť mal odčleniť trnavský závod ako samostatná Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s.“
Časové rozpätie po odčlenenie trnavského závodu od Bratislavy však doteraz nevie reálne odhadnúť nikto z riadiacich pracovníkov na úrovni zainteresovaných podnikov a závodov. „Nepochybne by sa to malo udiať čo najskôr aj vzhľadom na delenie majetku, ktorý bude od 1. septembra tohto roku už spoločným majetkom bratislavskej akciovej spoločnosti,“ konštatuje Marek Gálik. „Ide o zviazanosť investícií, predajov a kúpy, o nehnuteľnosti a strojové i technologické vybavenie. Čím bude časový odstup väčší, tým ťažšie sa bude bratislavská spoločnosť deliť. Pri veľmi dlhom časovom odstupe to už môže byť aj nereálne. Stále však hovoríme o akciových spoločnostiach so 100% účasťou štátu. Nasledovať bude, ako druhý mimoriadne dôležitý krok, odovzdanie akcií obciam. Kľúčom je počet obyvateľov v obci a meste. Obrazne, akcie sa budú prideľovať na hlavu. Dôležité je povedať, že obce dostanú majetok len v podobe akcií, teda nie fyzicky. Predbežný hrubý odhad v reláciách budúcej a.s. Trnavská vodárenská spoločnosť je, že na jedného občana pripadne hodnota približne 8 tisíc korún. Čo je veľmi dôležité, akcie dostanú všetky obce bez ohľadu na to, či majú vodovod a kanalizáciu, či majú, alebo nemajú tieto systémy v správe nášho subjektu.“
Špecifickým problémom je Hlohovec, ktorý získal vodovodné a kanalizačné systémy do vlastného majetku. V tomto prípade, podľa Mareka Gálika, dostane mesto podiel len z nadobecného majetku. O tom sa však bude osobitne rokovať až na úrovni orgánov akciovej spoločnosti Bratislava alebo Trnava, podľa toho, v akom štádiu krokov bude ich rozdelenie. „Ďalším vážnym momentom je, že zahraničné firmy a spoločnosti sa netaja svojim záujmom o vstup do našich akciových spoločností. Naopak, otvorene o ňom hovoria. Osobitne o vstup do prevádzky budúcej Trnavskej vodárenskej spoločnosti majú obrovský záujem, pretože v súčasnosti má trnavský závod najlacnejšiu vodu a suverénne najlepšie prevádzkové a ekonomické výsledky v reláciách celého Slovenska,“ dodáva Ing. Marek Gálik.
Ondrej KOLLÁR
