Vlčia dolina je od macochy, aj keď pre všetkých v Suchej by mal platiť rovnaký meter
Suchá nad Parnou - y. Nedávne, pri búrke vo Vlčej doline, miestnej časti Suchej nad Parnou, opakovane naniesli na kus obecnej komunikácie 30 až 40 cm vysokú vrstvu blata, s ktorým si obyvatelia sami poradiť nedokážu. „Veď sa len pozrite, toto leto sa voda z okolitých svahov prehnala okolo nás sedemkrát. Vždy po nej ostal nános zeminy zmytej z vinohradov, ktoré má v prenájme súkromník. Zoral ho hlbokými brázdami, a tak sa dážď nemá kde zastaviť, splavuje hlinu do odtokových priekop a keďže sú už plné a upchaté, aj na cestu. Pred štrnástimi rokmi náš dom pri prietrži zatopilo. Bolo to strašné. A teraz, práve v deň, keď sme dokončili maľovku, prišla prvá búrka, potom druhá, tretia...“ ukazuje na blatom pokrytú komunikáciu Mária Hečková, v obave, že valiaca sa voda raz opäť „navštívi“ ich dom.
Keď pred rokmi, donútená následkami búrok, obec budovala odtokové priekopy a cestu, Hečkovci upozorňovali, že nie je dobre vyspádovaná, že pred ich domom vzniká hlboká preliačina, v ktorej sa bude hromadiť voda. Robotníci ich vtedy niekam poslali... V tom čase bola ešte naproti ich domu zelená lúka. Ak viac napršalo, malo kam stiecť. Nedávno si tam sused postavil nový dom, obohnal ho hrubým kamenným múrom, z ktorého do priekopy mieria odtokové rúry... A pretože mu vytápa psy, chce ho vraj ešte predĺžiť, čoho sa však susedia boja, pretože v tom prípade by mala dolinou stekajúca voda jediný smer - ich záhradu a dom. Ľudia, pred ktorých domom je na miestnej komunikácii pozdĺž celého pozemku hlina, sú ochotní pri odpratávaní nánosu pomáhať. Ale ako? Tu fúrik, lopata a jeden chlap nepostačia. A kam s toľkou hlinou? Vyvoziť ju na pozemok ďalšiemu susedovi? Alebo si ňou „prilepšiť“ vlastnú záhradu? Potrebné sú mechanizmy, zhŕňač a auto, ktoré hlinu niekam poodváža. Ale čo potom? Ďalej v strachu čakať, kedy opäť zahrmí? Ôsmy, deviaty raz tento rok a koľkokrát ešte o rok, o dva? Ako dlho to môže ohrozený človek psychicky vydržať?
„Kadiaľ má tá voda odtekať, keď sú piesku plné priekopy, a nikto to neodprace!? Starosta tu bol pred dvoma týždňami pozerať, povedal, že ľudí vyzve, aby priekopy vyčistili. Ale nič sa neudialo. Nám voda a blato nehrozí, lebo sme na kopci. Iba čo sme boli pár dní pre túto cestu celkom odrezaní od sveta,“ zhodne ako Hečkovci nás upozornila na jeden z koreňov problému okoloidúca pani Ľudmila Klimová. Obyvatelia Vlčej doliny, miestnej časti Suchej nad Parnou, to veru nemajú ľahké. Napriek tomu, že ubehlo takmer storočie, akoby si niekto zaumienil „Vlčindol“ z Hečkovho trojdielneho románu Červené víno, lebo práve o toto miesto v románe naozaj ide, zachovať v pôvodnom stave. A tak namiesto idey spraviť dolinu príťažlivou z hľadiska cestovného ruchu, ostáva oázou ťaživého pokoja - bez vody, kanalizácie, plynofikácie, akéhokoľvek obchodíka či služieb, ešte aj s rozbitou jedinou prístupovou cestou... A pritom daňovníci z tejto lokality platia dane rovnako ako tí z Ružovej doliny, Mestečka, Jám, Starej hory či iných častí Suchej nad Parnou.
„Ľudia si myslia, že novinári sú tí, ktorí majú riešiť, s čím si nedokážu poradiť sami. Keď vznikne problém, hneď volajú Markízu... Povedal som im, keď sa vám neľúbi, choďte sa pozrieť do Česka, alebo do Nemecka, aké oni majú problémy! Nie trošku blata!“ privítal nás starosta Ľudovít Štefánek. O chvíľu už bolo zrejmé, že za príčinu „trošky blata“ tiež pokladá vinohrad s hlboko vyoranými brázdami. Ako nám povedal, jeho majiteľ na dohodnuté stretnutie neprišiel, preto sa zatiaľ nechce k veci vyjadrovať. Plánuje ho požiadať, aby obrábal pôdu iným spôsobom a predišiel tak aj erózii pôdy a znehodnocovaniu jej bonity. Ukázalo sa, že problém nie je čerstvý, lebo na starostovom stole už leží desaťtisícová faktúra od iného z obyvateľov tejto časti Vlčej doliny, ktorý dal po inej predchádzajúcej búrke zanesenú cestu očistiť sám. Avšak na úkor ďalšieho zo susedov, na ktorého pozemok všetku hlinu premiestnili. Ten zasa žiada starostu, aby hlinu odpratal, keď k jej navŕšeniu dal súhlas...
„Žiadny súhlas som nedal. Niektorí ľudia postupujú svojvoľne a arogantne, v rozpore so zákonom. Ja však nemôžem postupovať protizákonne. Prvé, čo spravím v pondelok, je, že vezmem z cintorína, kde máme veľkú akciu, úencéčko a pôjdeme blato z tej cesty odpratať. Potom musím požiadať všetkých majiteľov, aby si každý priekopu pred sebou vyčistil. Obec na to nemá zdroje, a napokon každý sa tak stará o svoju bezpečnosť. Možno zas desať rokov nebudeme mať podobnú situáciu. Toto je problém, ktorý sa nedá vyriešiť za týždeň. Musíme dať do poriadku jarky. Cesta je dobrá...“ tvrdil v piatok popoludní uprostred augusta starosta Suchej nad Parnou aj napriek tomu, že nielen pri dome č. 597, ale aj pri strete asfaltky a betónky na výjazdovej ceste z Vlčej doliny sa pri daždi voda a blato hromadia a komunikácia, ktorá je jedinou spojnicou so svetom, sa stáva nepriechodnou. „Počítal som, že oprava rozbitej prístupovej cesty, ktorú ešte dlhujem vo svojom volebnom programe, si vyžiada 70 tisíc korún. Budem ich musieť dať na úpravu jarkov vo Vlčej doline,“ povedal nám Ľ. Štefánek.
Metráky blata s koľajami, obrúseného podvozkami prechádzajúcich áut, boli na obecnej komunikácii do stredy. Zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov však ukladá obciam starať sa o údržbu a priechodnosť miestnych ciest. Pretože v Suchej zákon ctia, so starostom prišli napokon štyria chlapi s mechanizáciou a štyri plné nákladiaky zoškriabanej hliny vyviezli na miestny cintorín, kde by jej ešte zopár návesov potrebovali. Ľudia sa čiastočne uspokojili a čakajú, čo bude ďalej...
Mnohé zo zaliatych obcí sa už spamätávajú z povodne, ktorá bude štát stáť podľa odhadov viac ako 160 miliónov korún. O príspevok na odstraňovanie škôd a následkov však môžu požiadať aj obce postihnuté prívalovou vodou či inými živelnými pohromami, pretože finančná situácia v slovenských obciach je neutešená. Určite ani Suchá nad Parnou, zaťažená úrokmi z pôžičiek na kanalizáciu, v pokladni zbytočné groše nemá. O to ťažšie je súčasníkovi popri iných aktivitách v obci, naprávať dôsledky toho, čo zanedbali celé generácie starostov, predsedov MNV a richtárov. Ale kto chce, určite riešenie nájde, aj keď priamo prospeje obyvateľom sotva tridsiatky domov Pánu Bohu za chrbtom, predsa však v katastri obce. Nie všetko sa dá stihnúť dnes, lenže čochvíľa príde predsa na rad volebný program na ďalšie štyri roky...
Janka Pekarovičová
