Legislatívnu dieru nezalepilo ministerstvo pôdohospodárstva ani po tlaku EÚ
Trnava - dodenné, ale tvrdo postihujú chovateľa, zväčša nadšenca, ktorý za celý život vložil do svojich úľov a včelstiev ťažké tisíce korún z vlastného vrecka, pričom sa mu z predaja medu a ďalších produktov vrátila sotva polovica. Príčinou núteného likvidovania chovu je spravidla nákazlivé ochorenie včelstva, najčastejšie obávaným morom včelieho plodu. Veterinár je v takých prípadoch nekompromisný. Pália sa včelie rodiny, úle, všetko náradie, med, všetky produkty. Až do roku 1996 tieto prípady ošetrovala platná legislatíva vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR z 8. januára 1993 o poskytovaní podpôr a nákaz pri zdolávaní nákaz a iných hromadných ochorení zvierat. „Celý systém zmierňovania škôd bol veľmi dobre vymyslený, už aj z toho hľadiska, že sa dotýkal chovov, ktoré neboli poistené,“ konštatuje štátny veterinárny lekár Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Trnave MVDr. Ľuboslav Lorinčák. „Po júli v roku 1996 prišlo k viacerým organizačným zmenám v systému začlenenia veterinárnej starostlivosti, ktorá oscilovala medzi všeobecnou štátnou správou v rezorte ministerstva vnútra a ministerstvom pôdohospodárstva, až konečne zakotvila znova a definitívne u poľnohospodárov. V tom čase prišlo aj k narušeniu vyplácania náhrad chovateľom, aj keď vyhláška z roku 1993 ešte stále platila.“
V roku 1998 vyšiel nový zákon číslo 337 o veterinárnej starostlivosti, ktorý vrátil „veterinu“ z rezortu vnútra do pôdohospodárskeho. V tomto zákone však už nebola menovite vydaná vyhláška o náhrade škôd chovateľom po nútenej likvidácii chovov. Včelstiev, ale aj ďalších hospodárskych zvierat. Vznikla legislatívna diera, ktorú sa doteraz nepodarilo zaceliť. Na tento problém pracovníci krajských a regionálnych veterinárnych správ mnohokrát poukazovali a zákon v tomto zmysle pripomienkovali. Akoby hádzali hrach na úradnícku stenu. V novom zákone od 1. januára 1999 už nebola taxatívne vymenovaná povinnosť štátneho orgánu, ktorý nariadil likvidáciu chovu pre zhubnú nákazu, vyplatiť chovateľovi príspevok na zmiernenie škody. Likvidácia však je vždy nariadená pre zamedzenie šírenia nákazy, teda v celospoločenskom záujme. Minister Pavol Koncoš informoval verejnosť o zámere vytvoriť ako náhradu protinákazovú pokladnicu. Jej členmi a povinnými prispievateľmi by mali byť všetci chovatelia. Z fondu pokladnice sa majú uhrádzať spomenuté príspevky na zmiernenie škôd. Realizácie protinákazovej pokladnice má vyjsť formou zákona. „Je to aj požiadavka Európskej únie. Podmienka nášho vstupu medzi vyspelé štáty. Sám som sa podieľal na viacerých návrhoch tohto zákona, na ktorých sa skutočne vážne začalo pracovať v polovici roka 1999 až do roku 2000. Potom niekde uviazol. Dnes s čistým svedomím nevie nikto povedať, v akom štádiu je jeho rozpracovanie a kedy bude predložený na schválenie parlamentu NR SR. Domnievame sa len, že sa tak malo stať ešte pred koncom tohto volebného obdobia.“
Podarilo sa nám zistiť, že návrh zákona v roku 2000 prevzalo právne oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva SR na dopracovanie. Ako však vnímať ďalšiu overenú informáciu, podľa ktorej sa práve úradníci Ministerstva pôdohospodárstva pred nedávnom oficiálne dožadovali opäť dole, na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, informácií o tom, v akom štádiu vlastne rozpracovanie zákona o protinákazovej pokladnici momentálne je. „Ministerstvo malo k dispozícii skúsenosti a všetky podkladové materiály o fungovaní, zakladaní a legislatívnom riešení protinákazovej pokladnice v Nemeckej spolkovej krajine Hessensko, kde funguje už dlhé roky, ale aj zo Saska-Anhaltska v bývalej Nemeckej demokratickej republike, kde pokladnicu zakladali len nedávno. V poslednej verzii, pokiaľ vieme, sa dokonca objavili predstavy o povinnom poistení chovateľov a ich chovov. Je to absolútny nezmysel. Kto by vládal platiť vysoké mesačné čiastky za jediné prasa v chlieve, alebo za dve desiatky králikov. Navyše, včelstvá proti nákaze morom včelieho plodu žiadna poisťovňa za žiadne čiastky a za žiadnych okolností nepoistí. Taká je realita. A práve k nej smerovala vyhláška z roku 1993, ktorá bola po roku 1999 jednoducho zlikvidovaná,“ dodáva MVDr. Ľuboslav Lorinčák.
-------
+V tomto roku bolo v pôsobnosti Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Trnave nútene likvidovaných 5 včelstiev.
+Jedno včelstvo, bez úľov a ďalšieho technického zázemia, má hodnotu približne 1500 až 2000 korún.
+ Včelári v Trnavskom kraji, ani inde na Slovensku, nedostali už štyri roky pri nútenej likvidácii svojich chovov ani korunu.
+Jeden vyspelý včelár opatruje v priemere 10 až 50 včelstiev. Pri nútenej likvidáciu idú všetky do ohňa. Včelári začínajú znova. Z vlastného vrecka.
+Opeľovanie porastov včelami zdvíhajú úrody intenzívne pestovaných úžitkových plodín o 40 percent až niekoľkonásobne.
+Do Európskej únie sa bez zákona o protinákazovej pokladnici nedostaneme.
------------------
Ondrej KOLLÁR
