oldove, U Prednostu a EuroPik, tvoria podľa dostupných informácií najväčší komplex v Európe. V antikvariátoch pri železničnej stanici nie je len beletria. Ale tiež hodnotná odborná literatúra. Časť súvisí s pôvodnou profesiou Ing. Ďuráka a jeho praxou v Slovliku Leopoldov. Čo hovoria o likéroch zväzky, ktoré má v regáloch odborného antikvariátu U prednostu?
„Pochopiteľne,“ hovorí Ing. Tibor Ďurák, „je to moja doména, veď som pracoval ako vyštudovaný biochemik 38 rokov v liehovare za traťou. Dokonca bolo obdobie, kedy som robil vývoj nových liehovín. Požiadavka bola na biely rum. Biely rum sa spravil. Expedoval sa do Bulharska a Bulhari ho predávali do Švajčiarska. Táto literatúra mi je veľmi blízka. Zháňam, čo sa dá. Situácia je však taká, že čo bolo v slovenčine a češtine som vypredal. Zostali zaujímavé diela, ale vo francúzštine, nemčine, prípadne v poľštine či ruštine. O tie bežní klienti, aj keď vedia, že ich mám, nejavia záujem, lebo neovládajú cudzie reči. Sú tam vzácne publikácie z minulého storočia s úžasnými receptúrami, ktoré by sa dali renovovať. Prípadne ich upraviť, odskúšať a degustovať podľa toho, ako vyhovujú dnešnej dobe. Samozrejme, neide len likéry. Je tu literatúra o výrobe liehu z poľnohospodárskych plodín, zemiakov, kukurice, ražovice.“
Police antikvariátu U Prednostu oslovia veľké firmy, ale tiež menších podnikateľov a živnostníkov. „Mal som priateľa, praktického lekára, dnes už nebohého,“ pokračuje Tibor Ďurák. „Mal jedno negatívum. Zbieral starožitnosti, ale za nič na svete si o nich nekúpil knihu. So všetkým chodil za mnou, aby som mu to ohodnotil. To môžem povedať aj o terajších živnostníkoch. Pochopiteľne, živnostník musí mať svoju odbornú knižnicu, Keď ju nemá, živorí, kopíruje od iných. Musí mať prehľad, čo sa doteraz robilo. Existuje likér Chatréuse. Keď dáte fľašu na váhy a na druhú misku striebro, tak toľko je hodný. Receptúra sa tají stáročia. Slávny likér robili mnísi. Doposiaľ ani najmodernejšia analytická chémia nedokázala identifikovať, čo všetko vlastne v Chatreuse je. V literatúre sú návody, ale viac inšpiratívne ako úplné. Je to ako s českou Becherovkou. Nemci mali špeciálne komando s jediným cieľom. Získať receptúru. Nezískali ju. To je to tajomstvo, preto sú knihy, ktoré majú úplnú, alebo aspoň veľmi blízku receptúru, takou vzácnosťou. V mojom antikvariáte ich je so starými receptúrami, tradičnými liehovarníckymi postupmi, s bohatou škálou dnes už neznámych miešaných nápojov, ktoré môžu osloviť súčasného podnikateľa a ‘fajnšmekra’, okolo stovky. Z druhej polovice minulého storočia, aj novšie. Ako biochemik som ich pozrel, poznám hodnotu každej knihy, historickú aj odbornú. Do poludnia poradím záujemcom v odbornej časti U Prednostu, popoludní oproti, na prízemí bývalého Klubu železničiarov,“ dodáva Ing. Tibor Ďurák.
Ondrej KOLLÁR
