ohári na Kobu Senec a po tretíkrát na ňu nestačil. Obhajca prvenstva dokázal na dočasnom domovskom trávniku v Piešťanoch predčiť Adamcovu družinu a úplne zaslúžene postúpiť do druhého kola. Výstižne zhodnotil dianie na trávniku lodivod Koby Jozef Valovič. „Hráči sa dokázali zodpovedne pripraviť na súpera i nepríjemný terén. Na trávniku nebol vidieť rozdiel medzi mužstvom prvej a druhej ligy.“ Svoj pohárový názor predostrel aj Libor Fašiang: „Trnavských hráčov poznám. Súper si nevytvoril vážnejšiu gólovú príležitosť a náš postup je úplne zaslúžený.“ A čo Spartak? Mužstvo žalostným herným prejavom bolo až priveľmi pasívnym spoločníkom na ceste Senca do druhého kola. Po čase nastúpil od úvodných minút Hrabal a výkonom nenadchol. Jeho ospravedlnenie za „ruské zmiznutie“ ešte nemôže znamenať miesto v základe. Je na mieste otázka, či by vedenie klubu bolo takto zhovievavé aj k iným hráčom... Sklamal Ježík, ten môže len s nostalgiou spomínať, že niekedy reprezentoval Slovensko. Filipovi chýbala väčšia bojovnosť a dôraz v osobných súbojoch, navyše zbytočne šetrí na trávniku krokmi. No ani u ďalších hráčov nie je čo vyzdvihnúť. Vari len dvojica obrancov Poljovka-Fall a spoľahlivý brankár Belic znesú prísnejšie kritériá. Nepriaznivé dianie v súboji sa prenieslo aj na trénera Adamca. Ten nebol na lavičke až taký „aktívny“ ako zvyčajne pred domácimi priaznivcami, stihol však v ťažkých chvíľach pobavil divákov na tribúne, keď na svojich zverencov kričal: „Čo to hráte?“ Podľa zvyku si neodpustil „prívetivými slovami poštekliť“ hlavného rozhodcu a niektorých hráčov. Zrejme tradičná receptúra na zlepšenie hernej stránky mužstva... Arbiter Ligocký na ťažkom teréne svoju úlohu zvládol. Škoda, že nenastúpil Horvatovič, ktorý aj keď sa herne nedarí, dokáže bojovať, alebo trebárs už uzdravený Pavlík, čakajúci na svoju príležitosť v prvoligovom drese. Spartak rýchlo dospieval pohárovú pieseň a môže sa aspoň sústrediť na ligu. No aj v nej trápenie zvané herný prejav pokračuje. Robert ČAPLA
