enom čase zápasu sme sa mohli presvedčiť aj na vrcholných futbalových akciách. Takéto zvraty dodávajú futbalu náboj a zvyšujú jeho atraktivitu, no že môže prísť mužstvo o dvojgólové vedenie v posledných tridsiatich sekundách sa môže zrejme stať iba v našej lige.
Presne to totiž ukázala Petržalka v sobotu v Trnave a keby sa jej to stalo na vlastnom štadióne, tak fanúšikovia zrejme jeho rekonštrukciu o nejaký ten čas predĺžia. Pritom Bratislavčania prišli do Trnavy dobre pripravení, hrali zodpovedne a chceli využiť krízu Trnavy. Na nohy ich postavil rýchly a krásny Zvarov gól po Staňovej chybe, ktorý sa po výborných výkonoch z úvodu súťaže hľadá a ostal z neho iba tieň. Hostia potom bez väčších problémov kontrolovali priebeh zápasu a Trnavu do vážnejšej akcie v prvom polčase nepustili. Domáci hrali stereotypne, stredom nakopávali dlhé lopty dopredu, no v defenzíve kraľoval Soboňa a jeho spoluhráči.
Trnava je v kríze, čo už priznali v klube, a v týždni Spartak vypadol zo Slovenského pohára so Sencom po katastrofálnom výkone. Ani proti Petržalke nebol výkon dobrý, no jeden rozdiel bolo vidno. V bojovnosti a v snahe prekonať daný stav, keď sa nedarí a možno to bola skutočnosť, ktorá presvedčila šťastie, že by sa mohlo na červeno-čiernych usmiať tým najširším úsmevom. Samozrejme, pomohli tomu všetci aktéri na ihrisku a kuriozita bola na svete. Kým Petržalčania ťahali čas už od svojho druhého gólu a videli sa v šatni so šampanským už štvrťhodinu pred koncom zápasu, Trnavčania akoby si ani nevšimli, že Kačenga už nadstavuje čas. Oplatilo sa, a ktovie akoby skončil zápas, keby zostala ešte minútka, či dve...
Patrik VELŠIC
