slávil rodák z Valalík Jaroslav Timko tridsiate siedme narodeniny. Vo futbale toho preskákal veľa, hádam aj knihu by zo zážitkov napísal, ale o futbalovom dôchodku nechce ani počuť. „Na staré kolená“ prikývol Chtelnici a keď nastúpi na hrote útoku, súperi už vedia, že sa musia mať pred skúseným lišiakom na pozore. Narodeniny to je aj čas sa na chvíľu zastaviť a obzrieť dozadu. To sme urobili s oslávencom.
* Rodinné šťastie, základ úspechu...
„Futbal je krajší, keď viete, že máte doma rodinnú pohodu, zdravú manželku, dcéry. Mne sa ju snaží milovaná polovička Eva a tri ratolesti, štrnásťročná Zdenka, o rok mladšia Andrejka a deväťročná Simonka, po všetkých stránkach dať. Som im za to nesmierne vďačný, veď počas profesionálnej kariéry sme sa vídali pomenej. Teší ma, že aj šport ich chytil. Venujú sa basketbalu, plávajú.“
* Častejšie v kuchyni a v záhradke...
„Manželka začala pracovať a ja, keďže som viac doma, mám na starosti dievčatá, keď prídu zo školy. Úlohy, obed, všetko spoločne stíhame a ja mám z toho príjemný pocit. Pred rokom som kúpil neďaleko Bratislavy menšiu záhradku, keď mi zostane chvíľu času, ryjem sa na staré kolená v zemi.“
* Čo to z futbalu...
„V súčasnosti hrávam v Chtelnici štvrtú ligu a dá sa povedať, že futbalom zabávame divákov. Tvoríme dobrú partiu, ľudia tam robia pre futbal veľmi veľa a som tam spokojný. Futbalové cesty sú však nevyspytateľné, s kondíciou problémy nemám, ktovie, možno ešte príde nejaká zaujímavá ponuka. Počas bohatej hráčskej kariéry som toho preskákal naozaj veľa. Nezabúdam na výbornú partiu v Slovane pri zisku federálneho titulu, na trnavské časy za trénovania Karola Peczeho a na skvelých fanúšikov. Len škoda zbabraného zápasu v Rimavskej Sobote, titul sme mali na dosah. K futbalu patria aj pády, sklamania. Nebolo ich veľa, sem-tam zranenia, no doteraz ma mrzí predčasný odchod z Trnavy. Chcel som byť osožný pre mužstvo, pomôcť mladším hráčom. Mám veľa futbalových kamarátov. Či už to bol a vždy bude tragicky zosnulý Robo Formanko, Marek Ujlaky, Ďuso Šimon, Kapko a mnohí ďalší. Na všetkých si rýchlo ani nespomeniem, tak nech sa nenahnevajú.“
P.S. K mnohopočetným gratulantom sa síce s krátkym oneskorením, ale o to srdečnejšie pripája aj redakcia. Takže ešte veľa futbalových minút na trávniku a tej rodinnej pohody. Robert ČAPLA
