ležitosť dostal v obrane od začiatku mladý Konečný, ktorý vytlačil Ježíka pred seba na ľavý kraj zálohy. Erik Ježík patril v stretnutí k tým aktívnejším a krátko po ňom sme sa ho spýtali ako je spokojný s bodom z Považia. „Tri by boli lepšie, ale keď sme ho vybojovali o desiatich, tak je dobrý aj bod. Pred zápasom sme chceli všetky, no po vylúčení Filipa sme mysleli aspoň na ten jeden. Šance sme na víťazstvo mali. Hoci aj domáci, no tie naše boli väčšie.“
Ježík je známy svojimi ofenzívnymi výletmi a možno aj to bol dôvod, prečo ho Jozef Adamec vysunul do stredovej formácie. Ako sa mu tam hralo? „Pred zápasom som sa na dôvody nepýtal, jednoducho hrám tam, kde ma tréner dá. Zrejme v zostave chcel niečo obmeniť. Kondične je to v stredovej formácii náročnejšie ako v obrane, no nehralo sa mi zle. A čo by som si vybral? Určite by som si nevyberal. Raz sa ,zadarí’ v obrane, inokedy v zálohe...“
Ježíkovi sa ako jedinému v stretnutí podarilo aj skórovať, no rozhodca Udvardy gól pre ofsajd neuznal. „Odcentroval som z ľavej strany do šestnástky Kožuchovi a pokračoval som ďalej. Vlado si loptu prikryl a posúval mi ju. Myslím, že ofsajd to nebol, aj niektorí tvrdia, že bol. Ťažko to povedať, no ja myslím, že on mi nahrával tak zarovno seba, ba možno ešte za seba,“ priblížil inkriminovaný moment trnavský futbalista.
Neodpustili sme si ani výčitku na hru, ktorá bola pre divákov nepríťažlivá, s množstvom nepresností a kiksov. „Z hľadiska to možno nebolo vidieť, ale terén bol ťažký. Tráva bola síce rovná, no pod ňou to bolo podmočené a veľmi to kĺzalo a odskakovalo,“ skúsil aspoň sčasti ospravedlniť predvedené predstavenie Erik Ježík a na záver priblížil aj celkovú atmosféru v mužstve: „Momentálne sme spokojní s bodom z Dubnice, no aká môže byť nálada, keď sme už dlho nevyhrali. Teraz už s Košicami musíme, je načase.“
Patrik VELŠIC
