cká telekomunikačná družica Telstar umožnila prvý prenos televízneho obrazu z Ameriky do Európy. Tento významný technický počin našiel onedlho odraz aj na vtedajšej búrlivej hudobnej scéne vo Veľkej Británii. Telstar inšpiroval anglického producenta a nahrávacieho technika Joe Meeka k napísaniu rovnomennej skladby. Nahral ju so skupinou The Tornados (na obr.), ktorú zostavil krátko predtým v Londýne zo štúdiových hudobníkov. Joe Meek mal dobrý nos. Jeho neobvykle znejúca inštrumentálna skladba s výrazným organom a plná zvukových efektov vytvá-rajúcich tajomnú vesmírnu atmosféru zabrala u poslucháčov do takej miery, že 4. októbra 1962 sa vyšplhala až na prvú priečku britského hitparádového rebríč-ka a The Tornados s ňou strávili na vrchole päť dlhých týždňov až do 8. novem-bra. Toto sa jej podarilo čoskoro zopakovať aj v USA, kde sa tesne pred Viano-cami vyšvihla takisto až na vrchol hitparády. Úspech bol o to väčší, že to bol prvý singel britskej skupiny v histórii, ktorý zvíťazil v USA a Telstar takto nie-lenže premostil Ameriku s Európou, ale jeho hudobný menovec aj britskú hitpa-rádu s americkou. Skladba bola veľmi populárna aj v iných krajinách a jej celo-svetový predaj prekročil 5 miliónov.
The Tornados pod producentskými a autorskými krídlami Joe Meeka vychŕ-lili v neobyčajne krátkom čase množstvo inštrumentálnych skladieb, ktoré zvu-kove i aranžmánom úspešne nadväzovali na ich prvý hit - Globetrotter, Robot, The Ice Cream Man, Dragonfly, Stingray atď. Z dnešného pohľadu to nebolo vlastne nič revolučné, i keď vďaka Joe Meekovi nahrávky mali unikátny a ľahko rozpoznateľný špecifický zvuk. Skupina hrala jednoduché a melodicky chytľavé skladby, v ktorých sólovú linku hral namiesto gitary organ.
No nič netrvá večne, ani úspech skupiny The Tornados. Nakoniec v populár-nej hudbe je to už tak, že trendy sa veľmi rýchlo striedajú a každá nová vec sa po krátkom čase opočúva. Len nedávno ešte moderný a obdivovaný zvuk ich nahrávok v dobe začínajúcej beatlemánie veľmi rýchlo zastaral, a tak ako sa zvyšoval predaj platní nových beatových skupín, tak zákonite klesala popularita teraz už staromódnych inštrumentálnych skupín. The Tornados ešte v máji roku 1965 nahrali skladbu Early Bird, pomenovanú po ďalšej telekomunikačnej dru-žici, ale to bola už len ich labutia pieseň a po viacerých personálnych zmenách sa v nasledujúcom roku rozišli.
Úspech skladby Telstar poslúžil aj ako odrazový mostík pre pôvodného bas-gitaristu The Tornados, ktorý skupinu krátko po jej vydaní opustil a pod menom Heinz sa vydal na sólovú spevácku dráhu. Už v septembri 1963 sa prebojoval s piesňou Just Like Eddie na 5. priečku anglickej hitparády. Pieseň bola holdom legendárnemu americkému rock ´n rollovému spevákovi Eddie Cochranovi, kto-rý tragicky zahynul na vrchole slávy pri autohavárii neďaleko Londýna roku 1960. Jej autorom bol znova nenápadný muž v pozadí - producent Joe Meek. Heinzovi sa úspech jeho debutu nepodarilo zopakovať a hoci bol v Británii ne-obyčajne populárny, ani jeden z jeho ďalších singlov sa už nedostal do prvej hit-parádovej dvadsiatky. Začiatkom roka 1965 sa stiahol do kabaretov, z ktorých sa na krátku dobu vynoril až niekedy v sedemdesiatych rokoch na nostalgickej vlne revivalu rock ´n rollu spolu s The Original Tornados. The Tornados účinkovali v tom čase aj ako sprievodná kapela známeho anglického rock and rollového speváka Billy Furyho. Po jeho smrti roku 1983 sa skupina odmlčala a okrem krátkotrvajúceho pokusu pôvodného bubeníka Clema Cattiniho o jej obnovenie, zostala nečinná. Znova sa zaktivizovala až v deväťdesiatych rokoch, keď jej bý-valí členovia sa objavili na pódiu spoločne s mladým spevákom Colinom Gol-dom ako Fury´s Tornados a na svojich vystúpeniach ponúkajú až do dnešných dní okrem spomienkových hitov Billyho Furyho samozrejme aj nezabudnuteľný Telstar.
-P.R.-
