otoč prezentoval minulý utorok večer v Záhorskej galérii spisovateľ Ján Beňo. Ako spolubesedníkov a sprostredkovateľov myšlienok svojho najčerstvejšieho diela pozval do výstavnej siene svojich priateľov - v Senici žijúceho spisovateľa Jozefa Repku a publicistu a spisovateľa Ivana Szabóa. Okrem galérie sa na príprave podujatia podieľali aj Záhorská knižnica, Záhorské osvetové stredisko a Mestské kultúrne stredisko v Senici.
„Je to knižka, ktorá je výrazom mojich najosobnejších názorov, pocitov a rozmýšľaní, vznikajúca prakticky v niektorých prípadoch skoro desať rokov. Od roku 1989 som hodne publikoval v denníkoch, týždenníkoch aj literárnych časopisoch, Kolotoč je vlastne žatva toho, čo som vytvoril za celé toto obdobie. V tom prípade je to knižka najmä pre mňa dosť profilová, hoci mám knihy rozsahom väčšie a kompaktnejšie, táto má inú cenu najmä v dosahu na čitateľov z toho hľadiska, čo im môže povedať a čo v nich môže prebudiť. Kniha nie je život, je to reflexia o živote, myšlienky, s ktorými nemusí každý súhlasiť,“ charakterizoval pre náš týždenník Ján Beňo svoju zbierku pôvodných poviedok, fejtónov, inovovaných prísloví a porekadiel.
Ivan Szabóo označil Beňovu satiru v Kolotoči za smutný žáner, ktorý málokedy sprostredkúva kladné javy v živote človeka a spoločnosti. Naopak. A Ján Beňo sa v deväťdesiatych rokoch vyprofiloval svojimi knihami Výkrik, Na svoj národ nedám dopustiť, Maslo na hlave či Pŕhľava pre speváčku na vnímavého a satirika, ktorý sa v zbierke Kolotoč vysmieva a vôbec nemusí menovať komu a čomu. Vyprovokovaný čitateľ pochopí. Vnímavý kritizovaný tiež.
„Pred dvadsiatimi rokmi by kniha Kolotoč nemohla vyjsť. Nie preto, že by to ideologické kruhy nedovolili, ale bola by absurdná. Dnes, žiaľ, absurdná nie je. Autor v nej kritizuje spoločenské javy, s ktorými nesúhlasí. A to je jediné, čo môže v svojej bezmocnosti urobiť. Niekoľko desiatok čitateľov si po jej prečítaní povie, že je svinstvo, čo sa v súčasnej situácii deje. Lebo v knižke je kus nášho reálneho života,“ sformuloval podstatu svojho pohľadu Jozef Repko. V závere literárneho večera, keď obsah a prínos knihy zhodnotili všetci prítomní literáti a niekoľko ukážok veľmi pôsobivo ponúkol Miloš Blaško, vedúci MsKS v Senici Pavol Pius zdôraznil, že je povinnosťou intelektuála reflektovať na súčasnosť na úrovni, ktorá je mu možná, usilovať sa vidieť život aj z iného hľadiska, nielen taký, aký je, ale predovšetkým taký, akým by mal byť.
O tom bol utorkový večer, keď do inokedy preplnenej Záhorskej galérie prišlo nezvyčajne málo a naviac nepripraveného publika, očakávajúce možno prírastok ľahšieho spoločenského románu, ale nie zbierku spoločenskej satiry. Hoci autor bol pripravený besedovať, zo ženského publika neprišla jediná otázka a okrem organizátorov sa nenašiel žiadny záujemca o autogram do novej knihy.
Kolotoč, najvýstižnejšie postrehy z viac ako desaťročného pozorovania Jána Beňu, sa teda roztáča. Je na čitateľovi, aby nasadol. Zvyknutým na iný motív Beňových kníh, spisovateľ prostredníctvom našich novín odkázal:
„Mám aj ďalší rukopis, ktorý sa volá Anjel nad jazerom. Práve teraz uvažujem, akým spôsobom ho vydať, komu ho ponúknuť. Je to kniha hybridná, určená sčasti deťom, sčasti dospelým, teda rodinná kniha. Bude treba veľmi rozumne a diplomaticky zvoliť vydavateľa, aby sa vedel postarať o jej úspech.“
Janka Pekarovičová
