vi v trnavskom regióne, ktorý tvoria Trnavský, Hlohovský a Piešťanský okres, je 7541. Z toho je 7223 desaťnásobných darcov - držiteľov Bronzovej Janského plakety. Ostatných 89 z nich si prevzalo toto ocenenie v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave minulý utorok popoludní na slávnostnom aktíve, pripravenom Územným spolkom SČK v Trnave.
Ivan Bartovič z Hlohovca, Branislav Cifra, Jozef Poláš, Alena Chnapková z Trnavy, Libor Zlámal z Majcichova, Jozef Ševčík z Dechtíc, Milada Moravčíková z Košolnej, Mária Gregušová z Horných Orešian - to je sotva desatina mien zo zoznamu ocenených, v ktorom figuruje 14 žien a 75 mužov. Ich prišli pozdraviť folkloristi križovianskeho Dudváhu a pre nich bolo prichystané vzhľadom na zásluhy priskromné pohostenie, pozostávajúce z dvoch obložených chlebíčkov a štvrť litra pramenistej vody, na prídavok k plakete, sviečkam a ružovému klinčeku, ktoré im so slovkom gratulácie odovzdali členovia rady ÚS SČK Ivan Mička, Kornélia Chrenková, Margita Bošnáková a primárka trnavskej transfúzky MUDr. Vopátová. Aj keď darcovia si zväčša na honosné deklarovanie vďaky nepotrpia, bieloprestretné stoly so zákuskom, kávičkou a aspoň pohárikom kvalitného červeného vínka na prípitok, by určite vytvárali pohodovejšiu atmosféru. Kasa Červeného kríža síce zíva prázdnotou, ale vari v trnavskom regióne niet viac sponzorov, ktorí by svoje štedré srdcia otvorili aj vtedy, keď nie sú všetkým na očiach?
Aby sme boli autentickí, na dôvod darcovstva a pocity s ním súvisiace sme sa spýtali aspoň dvoch z čerstvých držiteľov darcovského bronzu.
„Prvýkrát to bola iba náhoda. Potom mi ochorel otec a mama ani súrodenci krv dať nemohli, takže som si dala vnútorný záväzok, že aspoň ja splatím, všetku krv, ktorú mu darovali darcovia. Vrátila som a ešte ostávam chvíľu pritom. Mám krvnú skupinu, akú má väčšina ľudí, zatiaľ ma adresne darovať krv nevyzvali, aj keby som to urobila veľmi rada. Pri odberoch mám veľmi príjemný pocit, také zvláštne šimranie, ale hovoria, že vyzerám hrozne, akoby mi bolo zle. Našťastie, ešte nikdy mi zle nebolo, možno mám strach, ale iba v podvedomí,“ predstavila sa nám Milada Moravčíková z Košolnej.
Pre Jozefa Poláša z Trnavy bola prvým podnetom k darcovstvu bratova vážna havária. „Bolo to pred tromi rokmi. Potom som si dal záväzok, že budem dávať krv pravidelne. A môžem sa pochváliť, že mi to pomohlo zlepšiť vlastné zdravie. Mával som migrénové bolesti hlavy, teraz sú na ústupe, už nemám také problémy, cítim sa lepšie. Zaviazal som sa, že to, čo bratovi dala pre záchranu života táto spoločnosť, splatím. Budem robiť všetko preto, aby som našiel mladých darcov krvi aj spomedzi našich detí v Detskom domove v Pečeňadoch. Je smutné, že v poslednom čase sa krv stáva tovarom a obchodujeme so zdravím človeka. Keďže je také jednoduché zadarmo pomôcť, mali by sme tú možnosť vo väčšej miere využívať všetci,“ nepriamo vyzval zdravú verejnosť Jozef Poláš.
O týždeň, 15. októbra 2002, si do jedálne trnavskej nemocnice príde po Bronzové Janského plakety ďalších 80 desaťnásobných bezpríspevkových darcov krvi z bohatej darcovskej základne trnavského regiónu.
- pe -
