osť priateľov umeleckého slova - Hnutia kresťanských pedagógov, otvorili na dve hodiny podvečer vo štvrtok 17. októbra v Dome hudby Mikuláša Schneidra - Trnavského. Podľa kvalitného scenára s titulom Váham, váhaš, váhame, si najprv účastníci podujatia pripomenuli významné septembrové a októbrové výročia a osobnosti v meste, započúvali sa do Turčányho poézie v podaní Janka Rampáka, a potom už moderátorka večera Adriena Horváthová spovedala hlavnú hrdinku večera - poetku a prozaičku Ruženu Florovú, striedavo s ukážkami z jej prác.
Predstavovanie začalo autorkinými spomienkami na detstvo, prvé kroky a ďalšie roky v škole a konštatovaním, že vodiacou niťou celého života bola pre ňu mama. Hovorilo sa o literárnych začiatkoch, spisovateľkiných láskach, z ktorých najväčšou boli a sú deti, o tom, že každý svoj problém „dávala na papier“, ale obyčajne ten papier po čase roztrhala. Do koša išlo aj množstvo publikovaných prác, ktorých nebolo málo, pretože Ružena Florová uverejňuje v časopisoch Slovenka, Ženský magazín, Moment, Rodina a škola i v Učiteľských novinách. V literárnej súťaži Chalupkovo Brezno bola ocenená v zlatom, striebornom i bronzovom pásme.
PaedDr. Ruženu Florovú sme vyspovedali aj my.
* Povedzte, ako ste objavili svojho veľkého koníčka?
- Písať som začala z titulu svoje profesie. Bola som učiteľkou slovenčiny a keď som od žiakov na hodinách slohu žiadala, aby tvorili, povedala som si, že to musím skúsiť aj ja. V súčasnosti sa viac venujem zostavovaniu krížoviek pre detské kútiky, pričom ich pripravujem k rôznym výročiam spisovateľov a rôznych „naj“, aby sa deti aj poučili.
* Čo je vaším najväčším inšpiračným zdrojom?
- Život. Príbehy zo života. Nerada píšem o sebe, radšej spracúvam príbehy svojich priateľov, známych či žiakov. Teším sa, keď ma moji žiaci pozvú na stretnutia po rokoch. Sú to dospelí, zväčša úspešní ľudia, ktorí sa celkom inak dívajú na život - a každý učiteľ má radosť, keď ho jeho žiak predstihne.
* Prezradíte nám svoje ďalšie tvorivé plány?
- Pokiaľ mi pero bude slúžiť, chcela by som napísať niečo o svojej mame, na ktorú sa vraj veľmi podobám. Často sa k nej v myšlienkach vraciam. Premýšľam, kde brala všetku svoju energiu, keď v svojich 82 rokoch bola ďaleko čipernejšia, ako som ja teraz. Na ňu pamätám a jej by som chcela niečo venovať.
Ako nám na záver vydareného podujatia prezradila šéfka Spoločnosti priateľov umeleckého slova Eva Drobná, literárne kaviarne budú organizátori aj naďalej pripravovať raz za štvrťrok. Po zborníkoch Horizonty z roku 2001 a Hľadanie a návraty z roku 2002 už zostavovatelia pripravujú vydanie tretieho.
Janka Pekarovičová
