Jej cieľom bola výmena skúseností pri úlohách, ktoré univerzity plnia v európskom i celosvetovom meradle. Medzi vysokokvalifikovanými odborníkmi vystúpili napr. Msgr. prof. Péter Erdö, rektor Katolíckej univerzity v Budapešti, prof. Leopold März, rektor viedenskej Univerzity pre telesnú kultúru, prorektorka Katolíckej univerzity z Lublinu prof. ha. Agneszka Kijewska, prof. Daniel West PhD. z Univerzity v Scrantone a ďalšie zahraničné a celý rad vedúcich osobností slovenských univerzít v Žiline, Bratislave, Trenčíne, Ružomberku a Trnave. Hovorilo sa o úlohe katolíckych univerzít v Európe, o stredovekých koreňoch súčasných univerzít a ich trendoch v 21. storočí, o práve, kultúre, zdravotníctve, vzájomnej spolupráci, atď.
O zhodnotenie situácie po desiatich novodobých rokoch trvania Trnavskej univerzity s poukázaním na problémy sme požiadali rektora JUDr. Petra Blahu, CSc, ktorý nám povedal: „Netrúfam si urobiť poradie a prioritu problémov, ktoré riešime v súčasnosti. Dosť výrazným problémom je, že Trnavská univerzita aj po svojom desaťročnom pôsobení je medzi najmladšími univerzitami a musí sa potýkať s takými úlohami, ktoré už iné univerzity majú za sebou. Napríklad stále nemáme dostatok ubytovacích priestorov. Pokročili sme, podarilo sa nám presvedčiť vládu a už na budúci rok môžeme s výstavbou vlastného internátu, ktorý bude v meste, neďaleko Univerzitného námestia, začať. Aj druhý problém súvisí s priestormi - potrebovali by sme ešte jednu budovu pre rektorát a univerzitnú knižnicu. V tejto veci, pokiaľ ide o rokovanie, sme stále na začiatku. Ďalším problémom je stabilizácia pracovných miest učiteľov Trnavskej univerzity. Mnohí dochádzajú zďaleka a najmä mladí, začínajúci asistenti by potrebovali v Trnave byty. Samozrejme, máme za sebou aj určité úspechy. Na prvom mieste je to akreditácia - Trnavská univerzita je kompletne akreditovaná, máme akreditované všetkých päť študijných odborov a aj vyššie stupne akreditácie pre rigorózne či doktorské konanie, habilitáciu docentov a vymenovanie profesorov.
Napriek priestorovým a finančným problémom, radi by sme sa rozšírili o prírodovedeckú fakultu, ktorá do humanistickej orientácie patrí a ešte prípadne fakulta manažmentu a marketingu. Tým by bola univerzita úplne skompletizovaná, aj keď už dnes je plnohodnotná, lebo sa tu pestujú filozofické, historické, teologické, pedagogické, lekárske a právne vedy, presne podľa modelu klasických univerzít, ktoré majú svoje korene v stredoveku.“
Podľa slov rektora Petra Blahu, aj Trnavská univerzita očakáva novelizáciu vysokoškolského zákona v paragrafe platieb za vzdelávanie. Financovanie aspoň časti nákladov dennými a externými študentmi by univerzite veľmi pomohlo. Ako zdôraznil prof. Blaho, treba zvážiť výšku úhrad nákladov, aby splnili potreby školy a boli únosné pre rodiny študentov. Z týchto prostriedkov sa majú poskytovať aj štipendiá študentom, ktoré získané finančné prostriedky znížia o 30-40 percent. Podľa Petra Blahu sa tak vytvorí atmosféra, ktorá bude stavať vysoké školy do zlého svetla, lebo napriek tomu, že sa za štúdium bude platiť, peniaze im budú chýbať naďalej.
- pe -
