príslušníčky Tran Thi Hang, ktorú v pondelok 21. októbra o 9.20 hodine našli ležať na betónovej dlažbe pod balkónom neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave, visí niekoľko otáznikov. Privolaná lekárka na mieste už len skonštatovala smrť následkom vnútrolebečného poranenia spôsobeného pádom z výšky. Nikto však nevie, ako sa pani Hang na balkón dostala, pretože pre vlastnú bezpečnosť mala byť priviazaná na posteli. Rodina mŕtvej obviňuje personál oddelenia, že zanedbal svoje povinnosti a odmieta tvrdenia, že by pani Hang spáchala samovraždu. Tá sa len pred pár dňami druhý raz narodila, keď na oddelení ARO precitla z bezvedomia, do ktorého ju brutálnou bitkou dostal neznámy lupič ešte 7. októbra.
V osudný deň, pondelok 7. októbra, išla pani Hang na hodinu zastúpiť svojho manžela do obchodu v nákupnom stredisku Merkúr, pretože musel ísť niečo vybaviť. V čase medzi pol jedenástou a štvrť na dvanásť do predajne textilu vstúpil neznámy páchateľ, ktorý ju zatiaľ nezisteným predmetom viackrát udrel do hlavy a spôsobil jej tržné rany a poranenie mozgu. V bezvedomí ju sanitka Rýchlej zdravotnej pomoci previezla na oddelenie ARO trnavskej nemocnice. Páchateľ si z miesta činu odniesol dvoje hodinky a 500 korún. „Bolo to po prvý raz, čo po pôrode opustila svoju dvojmesačnú dcérku,“ informoval nás bratranec zosnulej Nguyen Trong Tinh. „Zákazníci ju našli ležať dobitú v kabínke na prezliekanie. Všade bolo plno krvi…“
Na oddelení ARO pobudla pani Hang týždeň. „Vôbec sme ju nemohli spoznať,“ pokračoval svoje rozprávanie pán Tinh, ktorý spoločne s manželom pani Hang sesternicu každý deň navštevovali. „Mala opuch mozgu, opuchnutú tvár, jazvy po zašití tržných rán nad ústami, obočím i na spánkovej kosti. Trikrát bola na CT vyšetrení a zistili jej, že má vážne poškodený mozog. Vďaka nesmiernej starostlivosti primára a personálu oddelenia ARO sa po piatich dňoch prebrala z bezvedomia. Pomáhali jej špeciálne lieky, ktoré jej Dr. Peter Belaj predpísal. V pondelok 14. októbra už bola v takom zdravotnom stave, že ju mohli preložiť na neurologické oddelenie na doliečovanie. Dýchala už samostatne, každým dňom sa jej stav zlepšoval. Všetci sme sa tešili, že prežila kritické obdobie a verili sme, že sa za určitý čas vráti do normálneho života.
Na neurologickom oddelení sme ju navštevovali trikrát za deň. Podávali sme jej jedlo, starali sa o ňu. Vďaka liekom začala postupom času už sama chodiť, dokázala nás chytiť za ruku, snažila sa sama jesť…Nevedela sa však ešte orientovať, bola odkázaná na pomoc druhého.
Že niečo nie je v poriadku s jej správaním, sme zistili v stredu 16. októbra, keď nám mladá zdravotná sestra oznámila, že pani Hang vyliezla na okno svojej izby, ktoré bolo otvorené. Dala si vraj povedať a z okna za pomoci sestry zliezla. Tá ju pre istotu priviazala k posteli. Odväzovali ju iba v prítomnosti rodiny, alebo keď pri nej niekto bol z personálu. V ten osudný deň bol pri nej ráno manžel. Bol jej dať jesť a piť. Odišiel o trištvrte na deväť, pretože o deviatej otváral obchod. Nevieme, čo sa s ňou dialo od tohoto okamihu až po jej pád z tretieho poschodia. Neveríme, že by sa sama dokázala odviazať. Pravdepodobne ju personál nechal na izbe nepriviazanú a nevenoval jej pozornosť.“
* * *
V médiách sa objavila správa, že pani Hang vypadla z okna na treťom poschodí. Túto informáciu však rodina zosnulej považuje za nepravdivú, pretože pani Hang podľa svedectva jedného z pracovníkov Rýchlej zdravotnej pomoci spadla z balkóna na druhej strane budovy. „Povedal nám to, keď sme na mieste, kde zomrela, chceli zapáliť sviečky. Na betónovej dlažbe sme ešte našli stopy krvi. Aj preto nesúhlasíme s tvrdením personálu, že pani Hang prešla oproti do izby a odtiaľ vyskočila z okna. Za ten čas, čo sme ju navštevovali, poznáme celé poschodie a vieme, že by sa zo svojej izby nepozorovane nemohla dostať na balkón, pretože musela prejsť okolo miestnosti službukonajúceho personálu. Kde bol v tom čase personál, keď si nevšimol pani Hang chodiť po chodbe, hoci vedel, že má ležať priviazaná na posteli?“ Nám sa podarilo zistiť, že pani Hang vypadla z okna vyšetrovne či ambulancie. Tak sa to uvádza v policajnej správe z obhliadky miesta činu. Kde sa v tom čase nachádzali lekári a zdravotné sestry, vyšetruje polícia. Ako sa pre naše noviny vyjadril riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave MUDr. Rynaldo Šimanský, prípadom sa bude zaoberať nezávislá komisia odborníkov a po predložení ich stanoviska zaujme zásadný postoj.
* * *
Pani Hang žila s manželom a trojmesačnou dcérkou v rodinnom dome v Zavari. Jej sedemročný syn je vo Vietname, kde chodí do školy. So svojou mamou sa už nikdy neuvidí. Na rodinnú tragédiu, ktorú postihol tento dom, upozorňuje čierna vlajka, ktorú sem-tam rozhojdá vietor. V celom dome je ticho, hoci je plný rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí od pondelka prichádzajú zmierňovať žiaľ pozostalých. „Na Slovensko sme prišli ešte za socializmu a hoci nemáme slovenské štátne občianstvo, cítime sa tu ako doma. Ctíme a rešpektujeme zákony, platíme dane. Tak prečo niekto robí rozdiely medzi prisťahovalcami a Slovákmi. Pocítili sme to už viackrát, i v nemocnici. Pani Hang bola na Slovensku už trinásť rokov. Všetci ju mali radi, zákazníci, susedia. Bola šikovná, milá a vzorná matka i manželka. Táto rodina nikdy nikomu neublížila…“
* * *
V piatok 25. októbra sa do domu smútku cintorína na Kamennej ceste prišlo s pani Hang rozlúčiť približne dvesto ľudí, členov rodiny, priateľov, susedov. Smútok i napätie bolo cítiť z ich zaslzených očí. Nechápali, prečo sa s touto rodinou, ktorá nikomu neublížila, osud tak nemilosrdne zahráva. Ani slová chvály a súcitu však dvom deťom už matku nenavrátia.
* * *
Podľa pána Tinha niektorí pracovníci nemocnice vedia viac o tejto nešťastnej udalosti, len sa boja prehovoriť. Majú strach z riaditeľa nemocnice, že by prišli o svoju prácu. „Netúžime po pomste, nechceme nikomu ublížiť, život to už mojej sesternici nevráti. Chceme len vedieť pravdu, čo sa v ten deň naozaj stalo, kto je za jej smrť zodpovedný. Chceme, aby polícia vypátrala páchateľov lúpeže. Jediné, po čom túžime, je, aby sa už nikomu nič podobné nestalo.“
Gabo Kopúnek
