no z pohľadu dĺžky života kmeťovský vek. Ak však vezmeme do úvahy osem desaťročí vzdelávania mladých ľudí, škola vďaka neustále pulzujúcemu životu ostáva navždy mladou.
V piatok 15. novembra slávnostnou akadémiou osemdesiatiny oslavovala Stredná poľnohospodárska škola v Trnave. Jej históriu začala v roku 1922 písať dvojročná Štátna odborná škola hospodárska. V tom čase sa v nej študovalo len od novembra do apríla, zvyšné mesiace v roku žiaci pracovali. Nový názov i nové (dnešné) priestory získala škola v roku 1941 otvorením 1. ročníka dvojročnej Roľníckej školy s desaťmesačným vyučovaním. Prvých maturantov pre poľnohospodársku prax začala škola, už pod názvom Poľnohospodárska technická škola, vychovávať od roku 1952. K nim patrí aj prof. Alojz Podolák, ktorý sa v rámci slávnostných príhovorov po rokoch ako jeden z množstva pozvaných hostí vyznal láskou k svojej „alma mater“. Mnohí z absolventov školy sa však na „hnojarinu“ vrátili ako pedagógovia a ostali jej verní až do dôchodkového roku. Iní zas dodnes vychovávajú poľnohospodárskych odborníkov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, pôsobia na vedúcich miestach rôznych organizácií, riadia poľnohospodárske družstvá, dokonca i chod obecných samospráv. Slová hany, že na „hnojarinu“ chodia len tí, čo sa im nechce učiť, už dlhé roky neplatia. Stredná poľnohospodárska škola v Trnave už dobré dve desaťročia patrí k najlepším stredným školám na Slovensku a jej širokú dlhoročnú medzinárodnú spoluprácu so školami v Bavorsku, Holandsku, Taliansku, Dánsku, Poľsku a v Českej republike jej nejedna škola môže len závidieť.
Za osemdesiat rokov prešlo bránu najstaršej poľnohospodárskej školy na Slovensku viac ako tisíc absolventov, ďalších tento krok ešte len očakáva. Verme, že história školy neskončí pri tomto jubileu a navždy ostane mladou, pre všetkých jej absolventov najdrahšou alma mater.
Gabo Kopúnek
