Piešťany - enky na Lodnýn v Galérii MM 26. novembra večer bolo zaiste novembrovou piešťanskou spoločenskou udalosťou číslo jedna. V kúpeľnom meste sa opäť zišli ľudia duševne si blízki, so vzťahom k umeniu a organizátorovi podujatia Srečkovi Mustagrudičovi. Popri veľvyslancoch a zahraničných hosťoch nechýbali ani aktuálni i práve vystriedaní politickí prominenti a tváre známe z umeleckého sveta.
„Vedel som, že tu bude množstvo významných osobností, ale ani vo sne mi nenapadlo, že táto vernisáž bude akýmsi pokračovaním pražského samitu...“ charakterizoval spoločnosť moderátor Jan Rosák, mimochodom Srečkov dvojník, ktorý si na ich zoznámenie zaspomínal takto: „Po piatich minútach sme si tykali, po desiatich minútach sme tušili, že sme asi bratia a po pätnástich minútach...“ „...som si od neho požičal peniaze!“ skočil mu do reči Srečko. Kurátorkou výstavy bola moderátorova dcéra Marie Rosáková, ktorú v Prahe zdržali povinnosti budúcej maturantky strednej umelecko-priemyselnej školy, a preto ju otec zastupoval. Perličkou vernisáže bolo i to, že jej moderátorka Ada Straková, ktorá už päť rokov pôsobí v Prahe, sa až v Piešťanoch osobne zoznámila s kolegom Rosákom.
Oficiálne slovo Srečka Mustagrudiča, kde popísal, ako na podnet Marie Rosákovej hľadal Patrika Jandáka a predstavil ho, doplnil príhovorom veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku Damian Roderick Todd: „Vidím tu niekoľko tvárí z rôznych politických strán, ale to nevadí. Už som sa naučiť robiť prejav, ktorý nie je politický. Keď je človek unavený Londýnom, je unavený svojím životom, hovorí sa u nás, preto som veľmi rád, že tu vidím aj fotografie Oxfordu, kde som študoval. Dobre však viem, že lepšia než dlhý prejav, je dlhá klobása, preto chcem povedať len jedno, že som rád, že tu vidím pekné obrazy Anglicka.„ Báseň Jacka Préverta Ako urobiť obraz vtáka zarecitovala Ada Filip Slivnik, veľvyslankyňa Slovinskej republiky so zdôraznením, že nerecitovala od základnej školy. Z iného súdka bolo vystúpenie herečky Milky Zimkovej. Úryvok z vlastnej monodrámy Neveľo nás idze, neveľo nám treba uviedla ospravedlnením, že prvýkrát v živote si v náhlivosti doma zabudla kostým... Keď potom Ada Straková vyzvala k prehliadke výstavy, okrem ponúknutia umeleckého zážitku otvorila súčasne príjemný večer pestrých rozhovorov a nadväzovaní nových priateľstiev, pre ktoré je pôda Galérie MM známym zázemím.
„Impulz venovať sa profesionálne fotografii som dostal v roku 1998 od môjho suseda v Manchestri, novinového žurnalistu, ktorý sa ma opýtal, keď som mu ukazoval fotografie Londýna, či som študoval fotografiu. Povedal som, že nie, ale mohol by som... Keď som odchádzal v devätnástich rokoch do Anglicka, po prerušení štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej, moji rodičia neboli nadšení. Zdržal som sa tam štyri roky a po dvoch rokoch som si našiel fotografiu. Keď je človek niekde inde, fotí to, čo doma nevidí. Mám rád cestovanie a poznávanie života ľudí. Možno sociálna dokumentaristika je mi blízka, ale nevyhýbam sa ani portrétnej fotografii,“ predstavil sa našim novinám Partik Jandák, ktorý sa na výstave verejne poďakoval svojim rodičom za podporu. V Galérii MM ponúkol asi päťdesiat pohľadov na Londýn a Oxford, vybraných kurátorkou Rosákovou, čiernobielych z roku 1999, farebných z prelomu rokov 1998 a 1999. Výstava bude prístupná do 20. decembra 2002.
Janka Pekarovičová
