Trnava - anielski námorníci. Žena s najtajomnejším úsmevom na svete Mona Lisa vraj tiež zomrela na syfilis. Mal ho Bedřich Smetana aj Lenin. Možno za existenciu niektorých diel velikánov vďačíme práve syfilisu. Jeho posledné, tretie štádium zasiahne centrálnu nervovú sústavu a pacienti sú úplne uvoľnení, niektorých prípadoch aj geniálni. Rozšírenie prostitúcie v strednej a východnej Európe spôsobilo, že po roku 1989 odborníci zaznamenávajú čoraz väčší počet prípadov syfilisu aj u nás. Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 1988 až 1995 hovoria, že najviac vzrástol počet prípadov v Ruskej federácii, až štyristonásobne.
Podľa vyjadrenia vedúceho odboru zdravotníctva a humánnej farmácie Úradu VÚC Trnavského samosprávneho kraja MUDr. Ľudovíta Šalgoviča výskyt akútnych, čerstvých prípadov syfilisu v Trnavskom kraji nie je výnimočný a kopíruje celoslovenský priemer. Dlhodobo sa pohybuje okolo desiatich prípadov na 100 tisíc obyvateľov ročne, a po roku 1995 sa drží prakticky na rovnakej úrovni. Pre akútne prípady sú pripravené dve lôžkové nemocničné zariadenia, v Piešťanoch a v Trnave.
Zo zdravotníckych štatistík však vyplýva, že napriek konštatovaniu nízkej hladiny výskytu akútnych prípadov syfilisu, je aj v našom kraji toto ochorenie v nástupe. Kým do roku 1995 bolo zaznamenávaných v priemere 4 až 5 prípadov čerstvých ochorení, v roku 2000 to už bolo 7 až 10 prípadov, čo je 100-percentný nárast. „Nárast týchto ochorení v Trnavskom kraji naozaj zaznamenávame, ale mierny. Nejde o ohniskové výskyty, ale o sporadické, rovnomerne rozložené v regiónoch kraja. Obvykle ich zachytíme v liečiteľnom, aj keď už v druhom štádiu vývoja. Syfilis zisťujeme pri náhodných odberoch krvi. Už často však osoba nie je infekčne nebezpečná. Aj keď je v tejto oblasti, vrátene Piešťan, relatívny pokoj, riziko prudkého rozšírenia v našich regiónoch neustále hrozí. Epidémiu môže spustiť jediná nakazená osoba. Situácia je stále na hrane noža. Naša súčasná legislatíva veľmi sťažuje vyhliadky ku kontrole. Kedysi pôsobili depistážne sestry, ktoré korektne a podľa prísnych pravidiel zisťovali, s kým sa nakazená osoba stýkala. Vytipované kontaktované osoby, aj keď neboli infikované, sa museli podrobiť vyšetreniu, evidencii a dlhodobému pozorovaniu. Mohli byť dokonca predvedené políciou. Po roku 1989 sa však tento systém uvoľnil. Veľa pohlavných ochorení liečia ambulantne bežní praktickí lekári prvého kontaktu antibiotikami. K nám sa informácia o týchto pacientoch ani nedostane. Praktickí lekári, navyše, nezisťujú ďalšie kontakty svojich pacientov, čo infikovaným osobám veľmi vyhovuje. Aj preto je registrovaný výskyt podstatne nižší, ako skutočný,„ dopĺňa informácie primár kožného a dermato - venerologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Piešťanoch MUDr. Gustáv Niepel, krajský odborník pre tieto ochorenia v Trnavskom kraji.
Ondrej KOLLÁR
