od roku 1997 a spektrum jeho činnosti je veľmi široké. Nielenže je v praktickej rovine orientované na pomoc obetiam násilia, ale usiluje sa aj o to, aby spoločnosť viac a lepšie chápala, čo to vlastne násilie je, aké sú jeho korene a čo všetko musí znášať obeť násilia aj pri vyšetrovaní trestného činu a na súdoch. Pracovníci združenia poskytujú ochranu a pomoc aj obetiam domáceho násilia a usilujú sa, aby zákonné možnosti umožňované novelami boli aplikované v praxi. V závere minulého roka sme výkonnej riaditeľke združenia Dr. Jane Šípošovej položili niekoľko otázok.
* Ako by ste zhodnotili rok 2002 z pohľadu činnosti občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia? Sú na Slovensku dostatočne známe a využívané? Koľkým prípadom ste sa venovali a akého boli druhu najčastejšie?
- Na kvantitatívne hodnotenie je ešte priskoro - rok uzatvoríme naozaj až po jeho skončení, a potom urobíme aj štatistickú analýzu. Naše služby sú vzhľadom na skromné materiálne podmienky, v ktorých zatiaľ pracujú, pomerne známe a aj využívané. Žiaľ musím konštatovať, že po veľmi sľubnom rozbehu, napríklad v Trnave narážame na bariéry nepochopenia zo strany Mestskej polície, ktorú sme považovali za veľmi blízkeho partnera a vzhľadom na povahu našich spoločných cieľov nechápeme ich odmietavý postoj v poslednom čase. Týka sa to obmedzovania našich priestorových možností v budove, ktorá je ich sídlom. Čo sa týka skladby klientov, stále sa na nás veľmi často obracajú obete domáceho násilia a po prijatí novej legislatívy môžeme konštatovať, že možnosti zlepšenia ich situácie sa zväčšili, čaká tu však veľa práce, aby sme to, čo už teraz umožňuje zákon, aj dokázali v praxi dosiahnuť.
* Na stretnutí na pôde policajného zboru v Trnave som nadobudla dojem, že polícia vaše združenie začína, resp. začne brať vážne. Aká je spolupráca s políciou?
- Spolupráca s PZ SR sa ukazuje ako naozaj veľmi perspektívna. S príchodom nového ministra vnútra sa zdá, že sa začína brať vážne prístup policajtov k obetiam a svedkom trestných činov a ich profesionálna príprava. Naša organizácia Pomoc obetiam násilia spolu s Národnou asociáciou sudkýň Slovenska a Združením príslušníčok policajného zboru ponúkla policajnému prezidentovi projekt odborného výcviku policajtov zameraný na zlepšenie ich vedomostí v oblasti zákonodarstva a tiež ich psycho-sociálnych zručností, aby tí, ktorí ako prví prichádzajú do styku s obeťami a svedkami, vedeli efektívne komunikovať a účinne pomôcť týmto ľuďom hneď na začiatku - po oznámení trestného činu.
* Aký je Váš názor na osvetu, pokiaľ ide o domáce násilie, ktoré je veľmi často skryté, nevyjde na povrch a teda ani nie je potrestané. Myslíte si, že ženy a deti, ktoré trpia domácim násilím vedia o tom, že existujete?
- Veľa sa zlepšilo a veľa roboty tu ešte čaká. Myslím, že hoci reakcie boli rôzne, veľa urobila aj kampaň Piata žena. Verejnosť (aj politici) sa stala vnímavejšou na problematiku domáceho násilia. Dnes sme v lepšej situácii ako pred rokom, ale stále treba opakovať najrôznejšími formami, že obete domáceho násilia - to sú vo veľkej väčšine ženy a deti (ale je medzi nimi aj veľa starých ľudí) -potrebujú pomoc a môžu ju dostať len vtedy, ak vyjdú z ulity. Aj pre nich je tu naša Linka pomoci, ktorá pracuje na celoštátnom tzv. zvýhodnenom čísle 0850 111 321. Konzultanti na Linke volajúcim môžu poradiť, kde nájdu pomoc v blízkosti svojho bydliska.
* Chcem Vás poprosiť o konkrétny príbeh niekoho, kto sa na združenie obrátil o pomoc. Ako to dopadlo?
- Nedávno sa na nás obrátil vyše sedemdesiatročný muž. Takmer celý život prežil v dome po svojich rodičoch, kde spolu s manželkou vychoval aj tri deti. S dvomi synmi zostal žiť v dome aj po smrti ich matky a až keď sa začali voči nemu správať násilne a vyhadzovať ho z domu zistil, že dom bol už dávnejšie (bez jeho vedomia) prepísaný na synov. Synovia boli za svoje útoky na neho aj podmienečne odsúdení za trestný čin „násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi„. Dnes, keď vstupuje do platnosti nová legislatíva o domácom násilí, bude môcť súd uplatňovať iné kritériá a tresty. Keďže agresivita synov voči otcovi vzrastá, pokúsime sa tomuto klientovi poskytnúť pomoc a oporu v jeho ťažkostiach a nájsť mu východisko z nedôstojnej a nebezpečnej situácie. Dúfame, že na staré kolená nájde svoj pokoj, aj keď ranu na duši, ktorú mu spôsobili jeho najbližší bude ťažko zaceliť.
Judita Púčeková
