Trnava - bchodné centrum v New Yorku, postavila vojna proti Iraku znova do popredia civilnú ochranu obyvateľov (COO). Problémy s plynovými maskami a krytmi sa stali témami dňa. V Hlohovci sú 2 výdajné strediská prostriedkov civilnej ochrany (v okrese 24), v Piešťanoch 14 (27), v Senici 5 (46) a v Skalici 3 (29). Celý Trnavský okres aj s krajským mestom disponuje 281strediskami. „Obce a mestá vydajú v prípade nutnosti masky len pre občanov mimo pracovného pomeru, pre dôchodcov, matky s deťmi do 3 rokov, pre deti do 6 rokov a pre bezdomovcov. Výdajné strediská zatiaľ označené nie sú, ale po septembrovom zhodnotení situácie určite budú,“ povedal nám predvlani, hneď po útoku na newyorské obchodné centrum vedúci odboru civilnej ochrany Krajského úradu v Trnave Jozef Kluka. Slovo dodržal. Strediská a stále kryty už označené sú. Problém je, že iba interne, spravidla len na vchodových dverách do priestorov. Občan si ich v bežnom dennom zhone nevšimne, nezafixuje si do pamäte, kde vlastne sú, a v panike po prípadnom útoku ich nenájde už vôbec. „Plány ukrytia má vypracované každá obec a mesto. Občan sa s nimi, ak má záujem, môže zoznámiť kedykoľvek. Kryty sú označené modrým trojuholníkom v oranžovom kruhu s nápisom Úkryt civilnej ochrany. Podľa našich zákonov však budova, v ktorej kryt je, nemusí byť viditeľne označená. Lenže v súvislosti s prípravou do NATO, ale tiež podľa Ženevskej konvencie, ktorej sme od roku 1990 signatármi, budeme musieť, najmä v prípade konfliktu, označovať aj samotné objekty. Najmä zhora dobre viditeľným veľkým znakom. Aby kryty, ale tiež nemocnice, neboli terčom útokov.„ Na svete je konflikt s Irakom. Znaky takéhoto formátu zatiaľ na budovách nie sú umiestnené, a nie sú ani pripravené v skladoch. Zabezpečiť ich musí štátna správa. „Nie je mysliteľné aby niekoľko našich zamestnancov na odboroch COO štátnej správy maľovalo a inštalovalo znaky na strechy budov s krytmi vo všetkých mestách či obciach. Môžeme však vyčleniť na požiadanie samospráv potrebné finančné prostriedky. Záleží len na starostoch, či o ne požiadajú. Žiaľ za sedem rokov, odkedy existuje Krajský úrad v Trnave, sa na náš odbor neobrátil s požiadavkou peňazí pre tieto účely ani jediný štatutárny zástupca miestnej samosprávy. Rovnako je to so školeniami obyvateľov. My školíme starostov, oni zas musia zabezpečovať prípravu občanov na civilnú ochranu. Nie však jedno formálne stretnutie v roku. Ale časté, pravidelné školenia občanov odborníkmi, kde by hlbšie prebrali jednotlivé témy a mohli reflektovať miestne pomery, praktické otázky, ktoré obyvateľov zaujímajú. Viem však, že takéto cykly zatiaľ nerobí ani jediná samospráva obce či mesta, hoci im to prikazuje zákon o civilnej ochrane číslo 42 z roku 1994,“ dodáva Jozef Kluka.
Ondrej KOLLÁR
