Návšteva štúrovcov na Dobrej Vode + fotografia
lovenského spisovného jazy-ka štúrovcami. Dovtedy boli Slováci rozdelení nielen konfesionálne, ale aj jazy-kovo. Ľudovít Štúr, ktorý slovenčinu považoval za samostatný jazyk najbližší staroslovenčine, si uvedomoval, že slovakizovaná čeština používaná slovenský-mi evanjelikmi bola veľkou prekážkou spolupráce so slovenskými katolíkmi, ktorí používali slovenčinu uzákonenú Bernolákom. Štúrovci postupne opustili tradičnú predstavu evanjelikov o tzv. československej kmeňovej jednote a sto-tožnili sa s ideou slovenskej národnej svojbytnosti. Rozhodnutie, ktoré vyply-nulo z ich snáh zjednotiť slovenský národ a z potreby vytvoriť hrádzu proti ras-túcim maďarizačným tlakom, padlo v podstate už 14. februára 1843 na porade v Bratislave, kde sa Štúr a jeho najbližší spolupracovníci zhodli na potrebe kodi-fikovať nový spisovný jazyk. Po ďalších prípravách a konzultáciách so sloven-skou inteligenciou oboch konfesií, štúrovci uzákonili v júli roku 1843 na Hurba-novej fare v Hlbokom nový spisovný jazyk, ktorého základom bolo stredoslo-venské nárečie. Dohodli sa na jeho základných pravidlách a rozhodli sa napísať jeho gramatiku. To spravil predovšetkým sám Štúr v prácach Nárečja sloven-skuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči a literatúry slovenskej, ktoré vyšli o tri roky neskôr, v roku 1846.
17. júla 1843 Štúr, Hurban a Hodža prišli na Dobrú Vodu, kde navštívili naj-väčšieho bernolákovského básnika Jána Hollého. Bolo to vlastne len niekoľko dní potom, čo sa skoro 60-ročný ťažko chorý bard uchýlil po tragickom požiari, ktorý dva mesiace predtým zničil celé Madunice, kde predtým básnik pôsobil, na predčasný odpočinok k svojmu priateľovi a spolužiakovi, farárovi a dekanovi Martinovi Lackovičovi. Ján Hollý pri požiari utrpel ťažké popáleniny na ruke a oheň poškodil aj jeho zrak. Štúrovci, ktorí Hollého veľmi uznávali, si chceli o-veriť jeho stanovisko k ich pripravovanému zavedeniu novej spisovnej slovenči-ny, ktorá na rozdiel od bernolákovčiny bola založená na základe stredosloven-ského nárečia. Dlhé roky sa na základe Hurbanových informácií tradovalo, že rozhodnutie štúrovcov zásadne schválil aj Ján Hollý. No nie je to tak. V skutoč-nosti ich požiadavka priviedla autora dovtedy najvýznamnejšieho literárneho diela písaného v bernoláčtine do krajných rozpakov, pri ktorých iba „pokrčil plecami“. Aspoň takto to neskôr uviedol básnik v liste Martinovi Hamuljakovi.
Nech už bolo, ako bolo, táto historická návšteva troch národných buditeľov inšpirovala roku 1935 maliara Andreja Kováčika k vytvoreniu známeho obrazu Štúrovci na návšteve u Jána Hollého na Dobrej Vode roku 1843.
-P.R.-
