Trnava - vybavených stredných škôl pre športové aktivity na Slovensku. Uvítal by som, keby takýchto škôl bolo viac, i základných,“ konštatoval v stredu pri prehliadke školy prezident SR Rudolf Schuster.
„Športové gymnázium prezident navštívil v rámci svojho pracovného výjazdu. Boli sme mu doporučení ako nová, dynamicky rozvíjajúca sa škola,“ informovala nás riaditeľka školy PhDr. Dagmar Paštéková. „Prestavba školy, vybudovanie podkrovných priestorov pre učebne a internát i vybudovanie nového športového areálu stála niekoľko miliónov korún a peniaze nám chýbajú na dovybavenie priestorov internátu.“
Rudolfa Schustera zrekonštruované priestory nadchli a sľúbil pomoc pri lobovaní u ministra školstva o zvyšné dva milióny. Taktiež si zaspomínal na svoje študentské roky, keď aktívne športoval. Že mu nie je šport cudzí prítomným dokázal aj pri hádzaní do basketbalového koša. Bol najpresnejší, pokoril aj primátora Trnavy, predsedu Trnavského samosprávneho kraja i členov svojho sprievodu. Nemal však na zástupcu riaditeľky a zároveň medzinárodného basketbalového rozhodcu Mgr. Jozefa Jančoviča, ktorý prezidenta informoval o systéme športovej prípravy na škole, ktorá sa špecializuje na plávanie, športovú streľbu, džudo, gymnastiku, atletiku a iné individuálne športy. Prezidenta sklamalo, že školu nenavštevujú futbalisti - spartakovci, pretože občas zarýpol do primátora ohľadom bohatstva, aké prináša Peugeot, ktorý by mal finančne podporiť trnavský futbal, aby sa vrátil na výslnie.
„Každý študent by mal mať svoj cieľ, ktorý by ho motivoval dokázať niečo vytvoriť. Aj keď som bol zanieteným športovcom, na vysokej škole som sa snažil spraviť skúšky v prvom termíne, aby som sa mohol venovať športu a kultúre,“ poznamenal Rudolf Schuster počas diskusie so študentmi a dodal, že síce na gymnázium nechodil, patril na škole k rebelom a počas štúdia na vysokej škole ho takmer dvakrát vyhodili. Nie však pre známky, ale pre organizovanie študentských akcií, ktorými ohromoval nielen spolužiakov, ale aj obyvateľov Bratislavy. „Na základnej škole som mal z predmetov najradšej telocvik a náboženstvo, na strednej škole som mal problém zmaturovať z ruštiny. Problém bol v profesorovi, ktorý nás okrem ruštiny učil aj telocvik a ja som si ho dovolil kritizovať, že v rámci telocviku vôbec nevyužívame telocvičňu. Zasadol si na mňa.“
Študenti však neboli zvedaví len na prezidentovo štúdium, zaujímal ich aj jeho postoj k problematike interrupcií. Voči nim má prezident výhrady, no situáciu, ktorá na Slovensku vznikla, považuje za vytĺkanie politického kapitálu najmä pred návštevou pápeža, pretože treba riešiť dôležitejšie veci. „Nech Ústavný súd posúdi novelizáciu zákona. Ja tvrdím, že je to vážny krok, ukončiť život a nepovažujem ho za správny. Problém interrupcií sa tak skoro nevyrieši, mal by najskôr dozrieť a nie ho spolitizovať. Na druhej strane je tu katolícka cirkev, ktorá túto otázku považuje za útok voči nej, ale tiež niektorí farári sa pasujú za nadradenejších na úkor občana. Doteraz bolo Slovensko príkladom spolunažívania veriacich občanov a ateistov. Dnes prevláda medzi nimi napätie, dokonca i napätie medzi jednotlivými cirkvami. Ten, kto otvoril otázku interrupcií, dobre vedel, že sa nevyrieši a teraz ju zahral do autu. Vidím v tom politický motív.“
Hoci sa prezident priamo nevyjadril k otázke študentky, prečo sa z problematiky interrupcií vylúčila verejná diskusia, priamo odpovedal na inú, že počas návštevy pápeža na Slovensku do Trnavy nepôjde. „Svätého otca som vítal v r. 1990 ako predseda Slovenskej národnej rady, v roku 1995 ako primátor Košíc. S pápežom som sa stretol ešte päť či šesťkrát a v roku 2003 ho budem vítať ako prezident. Preto sa na mňa nemôžu jednotlivé mestá a ich obyvatelia, ktoré Ján Pavol II. navštívi, hnevať. Z celého programu som si vybral dve omše, v Rožňave a v Bratislave.“
Gabo Kopúnek
