Ženu v bezvedomí dorazil kladivom a zahrabal
V Dvorníkoch vraždil sused
ásobného vraha Henricha Masára, už vyše týždňa strašila v Dvorníkoch iná hrôza, ktorá sa stala ešte v prvých júlových dňoch. Kilometer od Dvorníkov, na okraji slnečnicového poľa v zaburinenej kope hliny tesne vedľa poľnej cesty našli 9. júla, približne dvesto metrov od domov osady Poláne, pozostatky ženy, obete vraždy. Zo zeme vyčnievala zahrabanej mŕtvole hlava, časť chrbtu a rúk. Hrobľa bola prikrytá starými dverami. Privolaný lekár zistil, že zabitá žena má rozdrvenú lebku a mŕtva mohla byť dva až tri dni. Obeťou bola 51-ročná Alena Jurčová z Bratislavy, ktorá si pred siedmimi rokmi s manželom kúpila dom v osade Poláne. S nimi bývali aj ich dve dospievajúce deti. Manžela Aleny Jurčovej aj ďalšiu podozrivú osobu z osady, suseda Igora, polícia po 48 hodinách pre nedostatok dôkazov pustila na slobodu.
ČO SME VTEDY POČULI
V okolí domu je vrakovisko hrdzavých áut. Záhrady úplne spustli. „Začalo sa to tým,“ povedal nám pri Jurčovom dome Miroslav V. z Dvorníkov, ktorý privolal políciu, „že som bol v stredu po sobotnej vražde u suseda Igora, keď tam prišiel aj manžel zavraždenej. Pýtal som sa ho, či mu odišla žena, lebo som ju od soboty nevidel. Povedal, že asi áno, že to už oznámil polícii na číslo 158. Vypytoval som sa aj jeho detí, ktoré boli u Igora s ním, či vedia niečo o mame, či by odišla preč bez nich. Odpovedali, že nie. Povedali tiež, že im tatko kázal ísť na miesto v zeline pri poli so slnečnicou, odkiaľ vraj čosi strašne smrdí. Deti mi povedali, že tam videli zo zeme trčať kúsok nejakej hlavy, že to má vlasy a lozia po tom červíky. Zavolal som Jurča do auta a viezli sme sa po cestičke, keď pri kope hliny, husto prerastenej zelinou, zrazu povedal ‘tuto zastav, tu to je,’ hoci z cesty nebolo cez zelinu vôbec nič vidieť. Zostal v aute. Keď som zdvihol dvierka pohodené na zahrabanej mŕtvole, videl som to, čo deti. Zabitá žena ležala dolu bruchom, už bola odhrabaná skoro do polovice chrbta, z hliny jej trčala celá hlava aj polovica rúk. Jurčo, hoci sedel v aute a nič nemohol vidieť, začal kričať ‘ako to, že je už celá odhrabaná.’ Musel byť podľa mňa predtým pri mŕtvole a niečo s ňou robiť. Musel s tým mať voľačo spoločné. Ja som hneď volal políciu na číslo 158.“
Policajti požiadali Miroslava aby ich počkal v dedine. Viezol Jurča od osady k Dvorníkom, ale na konci osady vraj Jurčo vyskočil z auta, že ešte musí domov niečo zariadiť. „Po príchode policajtov začal Jurčo váľať na Igora, že keď sa o jednej v noci vracal do osady, videl Igora odchádzať z ich domu. V stredu Jurča prosili jeho deti, aby hneď išli za babkou do Bratislavy. On ale deťom povedal, že nikde nemôžu ísť, lebo nemá ani korunu. Pritom mal doma 50 tisíc korún. Jednoducho, odkedy sme sa stretli v stredu u Igora táral len samé sprostosti. Čudné je, že ho policajti vôbec pustili,“ povedal nám vtedy Miroslav V.
Interpretácií, súvislostí a chýrov bolo veľa. Fakt len jeden. Štyri krvavé vraždy v priebehu dvoch týždňov polícia v Trnavskom kraji nepamätá a ešte stále drží rekord na Slovensku. Zástupca riaditeľa Krajského úradu justičnej polície v Trnave Vít Horváth však už v auguste vylúčil súvislosť vraždy v osade pri Dvorníkoch s besnením Piešťanca Masára. Táto vražda zostávala neobjasnená. Vyšetrovanie komplikovala skutočnosť, že manžel nebohej je údajne duševne chorý.
ČO VIEME DNES
Až v pondelok 8. septembra mohli policajti povedať, že majú v rukách skutočného vraha. Nie je ním manžel zavraždenej, ale jeho sused z osady Poláne, 31-ročný Igor D. Mimochodom dobrý kamarát nášho aj policajného informátora o vražde Miroslava V. z Dvorníkov. Pri našej návšteve na mieste činu, ešte začiatkom júla, krátko po objavení vraždy, sme Miroslava V. aj s Igorom D. stretli pri opustenom dome Jurčovcov. Nemohli sme vtedy tušiť, že nás s informátorom Miroslavom V. sprevádza aj samotný vrah. Miroslav sa odfotografovať dal. Igor šikovne manévroval tak, aby unikol objektívu nášho fotoaparátu. Neunikol úplne. Igor, ktorý dom Jurčovcov dôkladne poznal, sa počas našej návštevy na mieste činu dostal do príbytku Jurčovcov cez padacie dvere na pôjde. Miroslav nám tvrdil, že ho k domu poslal ktosi z kriminálnej služby hlohovskej polície po tom, ako im oznámil, že Jurčo aj s deťmi po prepustení z polície odišiel s deťmi preč.
Až dnes máme informácie, že práve Miroslavov kamarát Igor D. sa so zavraždenou ženou stretol okolo polnoci z piatku 4. júla na sobotu 5. júla. Dlhovala mu peniaze, údajne 8 tisíc korún, ktoré si požičala na zaplatenie elektriny. Mala ich Igorovi D. odovzdať, keď sa vráti manžel z prác v Česku. Ten však za hranicami žiadne peniaze nezarobil. Igor D. aj s Alenou Jurčovou čakali vraj v noci 4. júla na Jurča, s ktorým Igor D. v ten deň kradol na poli družstevné zemiaky, ale prekazila im to polícia. Keď dlho nechodil, ponúkol sa Igor D., že Jurčovú odvezie za manželom na pole. Nasadli do Igorovho modrého Žiguli. Auto však zastavilo na okraji poľa so slnečnicou, práve tam, kde bola mŕtvola ženy neskôr nájdená. Igor vymáhal od ženy dlžobu. Potom ju surovo zbil až do bezvedomia. Igor tvrdí, že chcel ženu vzkriesiť, ale keď sa mu to nepodarilo, zašiel do auta, zobral z neho kladivo, vrátil sa k nevládnej žene a viacerými údermi kladivom do hlavy ju dorazil. Kladivo sa skutočne našlo na mieste, kde ho Igor odhodil. Keď sa obeť prestala hýbať, zhrnul na bezduché telo hlinu z kopy, pri ktorej ju zabil a skromnú hrobľu zakryl pohodenými starými dverami.
V nedeľu 6. júla Igor s Jurčom zvážali na tom istom aute kukuricu. Igor zastavil auto pri mieste vraždy so slovami: „tu to smrdí ako nejaká skapacina.“ Ale cez zelinu k hrobli vidieť nebolo a Jurčo to nechal „plávať“. Igor však vedel, o čo ide. Telo potom 9. júla našiel a nález oznámil polícii vrahov kamarát Miroslav V. Ešte predtým pozostatky videli aj deti zavraždenej. Nevieme, či boli informácie Miroslava V., adresované ešte začiatkom júla tohto roku polícii aj nám úprimné, alebo nás vodil za nos. Dozvieme sa to pravdepodobne až zo záznamov po súdnom uzatvorení tohto otrasného skutku.
ČO ČAKÁ VRAHA
„Mali sme vytipovaných niekoľko osôb, ktoré mohli vraždu spáchať. V tom čase však nebol dostatok dôkazov, preto boli podozrivé osoby prepustené na slobodu, medzi nimi aj Igor D. Na základe expertíznych skúmaní, znaleckých posudkov a ďalších metód objasňovania sa podarilo páchateľa identifikovať. Kriminálna polícia aj po prepustení podozrivých osôb na slobodu na prípade intenzívne pracovala. V pondelok 8. septembra dôvodne podozrivého 31-ročného Igora D. z Dvorníkov, osady Poláne, umiestnili do policajnej cely predbežného zadržania v Trnave, a bolo mu vznesené obvinenie z trestného činu vraždy,“ informoval nás minulý týždeň vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania v Trnave. Obvinený Igor D. bol neskôr po rozhodnutí sudcu eskortovaný do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. Ide o recidivistu, ktorý údajne zo svojich 31 rokov života súhrnne viac ako desať rokov strávil za mrežami. Naposledy ho vraj prepustili zo Želiezoviec. Napriek tomu, ak ho súd uzná vinným, nebude prvým odsúdeným, na ktorého „spadne“ zásada 3x a dosť. Skutok totiž spáchal už 4. júla, pred platnosťou novej zásady v trestnom práve. Aj tak mu však hrozí trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov.
Ondrej KOLLÁR
Foto: - kol -
