Psy štekajú a karavána ide ďalej

ského hodinového štrajku, ktorý nikomu neublížil a je sporné, či ním odbory aj niečo dosiahnu. Je otázne, či splnil svoj význam, pretože sa doň, napríklad v Trnave, takmer nikto nezapojil.

Piatkové uzimené, ale zato slnečné ráno, sme len márne hľadali v uliciach mesta nejakých odborárov či aktivistov, ktorí by ľudí informovali o potrebe štrajku či aspoň mávali zástavami a niesli transparenty, ako tomu bolo pri blokáde hraničných priechodov. Trojičné námestie bolo tiché a okrem dôchodcov, bezdomovcov a rómskych spoluobčanov, ktorí sa vyhrievali na slnku, žilo bežným ruchom.

Z trnavských podnikov sa práca prerušila len vo Figare, na Záhorí v Nafta Gbely. Inde sa do štrajku ľudia zapojili len symbolicky. Neochromila sa doprava, väčšina škôl bola pre deti od skorého rána otvorená, takže nik nemal problémy dostať sa načas do práce. Ako sme zistili, v oslovených materských školách na uliciach T. Tekela, Beethovenova a Botanická sa avizovaného štrajku priamo nezúčastnili, avšak s ním súhlasili a vyjadrili to symbolickým pripnutím si šatiek na odev. Naopak, priamou účasťou sa zapojili všetky opýtané základné školy na uliciach Atómová, J. Bottu, Gorkého, Limbova, Mahra a Mozartova. Po hodine štrajku však pokračovali vo vyučovaní podľa plánu. Družiny a školské kluby však ostali otvorené, kuchárky varili obed aj za cenu, že hodinu nebudú mať zaplatenú, učitelia sedeli zadarmo v kabinetoch a zborovniach. Z opýtaných stredných škôl sa do štrajku nezapojili z dôvodov neexistencie odborových zväzov, neinformovanosti, nedostatku prihlásených a čakania na rozhodnutie odborov na účasti.

Pre koho teda výstražný štrajk bol? Ak pri tejto ‘generálke’ život na Slovensku neochromil ani len na niekoľko minút, nemal zmysel. Ignorovali ho železničiari, učitelia, ľudia z tovární. Ignorovali ho aj preto, lebo sa im zdal byť neopodstatnený. Že ho na ľahkú váhu berie aj vláda SR, pre ktorú mal byť vlastne mementom, bolo jasné aj z vyjadrenia ministra Kaníka počas štvrtkovej relácie Sito, keď uviedol, že vláda nie je v spore s odbormi a sociálny dialóg prerušujú odbory. Podľa Ivana Saktora, prezidenta Konfederácie odborových zväzov, je to naopak a k štrajku ich vyprovokovala vláda. Tá by mala podľa neho prejaviť iniciatívu na rokovanie o požiadavkách odborárov. Kabinet však podľa neho pri reformách vychádza z programového vyhlásenia vlády, čím sa dostáva do konfliktu s programom KOZ. „Vyzerá to na permanentný konflikt s vládou,“ uviedol pre agentúru SITA.

Vláda však ústupky veľmi robiť nemieni a zo štyroch požadovaných bodov odborárom zatiaľ splnila len jeden. Jej postoj k požiadavkám je jasný a snaha Ivana Saktora skôr pripomína boj Dona Quichota s veternými mlynmi. Možno mu to ani neprekáža, možno sa chce svojou aktivitou zviditeľniť. Veď je pred voľbami.

- gak -

Vysokú štrajkovú podporu odborári zaznamenali v Strednom

odbornom učilišti stavebnom v Banskej Bystrici, prácu

zastavili aj zamestnanci banskobystrickej Sloveny a Accordu

Námestovo. Aktívne sa na štrajku zúčastnili aj železničiari

v regiónoch Bratislava, Kúty, Nové Zámky, Nitra, Leopoldov,

Žilina a Zvolen. V chemických podnikoch zamestnanci podľa

Škultétyho prácu neprerušili a do štrajku sa zapojili iba

symbolicky.

Vchod do centrály KOZ v súvislosti so štrajkom odborárov

blokovali deviati aktivisti Občiansko-demokratickej mládeže

(ODM) a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS).