Spor o psy môže vyriešiť hygiena
moch sa po revolúcii akoby roztrhlo vrece. Legislatíva však tento boom zaspala a dodnes je tak deravá, že umožňuje bez problémov chovať doma či na záhrade hotový zverinec. To by však nebolo až tak hrozné, kým ten zverinec nezačne obťažovať svoje okolie.
„V noci sa zobúdzame pri štekote, nadránom tiež, kľud nemáme ani počas dňa. Už sa to vôbec nedá vydržať,“ sťažujú sa obyvatelia časti Kopánky v okolí ulíc Sibírska a parašutistov. Dôvodom ich sťažností na ustavičný štekot psov je chovná stanica v jednom z rodinných domov. „Psy nám už niekoľko rokov znepríjemňujú život a nikto si s tým nevie dať rady. Mesto tvrdí, že na reguláciu chovu nemá prostriedky. Keby tu žil primátor… Ale ten sa o naše problémy nezaujíma,“ hovoria susedia žijúci v tesnej blízkosti s chovnou stanicou.
„Samospráva naozaj nemá právne prostriedky na reguláciu chovu zvierat,“ hovorí tlačový tajomník MsÚ v Trnave Ing. Pavol Tomašovič. „Magistrát pred rokmi riešil reguláciu prijatím VZN-ka, no po tri štvrte roku ho napadla prokuratúra a muselo sa zrušiť. V minulom roku sa problém chovu snažil riešiť aj parlament, no výsledok bol pre samosprávu ešte horší. Zákon č. 488/2002 o veterinárnej starostlivosti však naopak ešte viac oklieštil možnosť samospráv riešiť reguláciu chovu zvierat. Občania tak pri súčasnom právnom stave majú iba jedinú legislatívnu cestu. Tou je riešenie sporu v zmysle paragrafu 127 Občianskeho zákonníka. Mestu ostalo len vyberanie poplatkov za chov. Aj tento problém, ktorý vznikol na Kopánke, potvrdzuje oprávnenosť výhrad samospráv, ktoré niekoľkokrát upozorňovali na nekoncepčné riešenie zákona o chove a držaní domácich zvierat.“
Keď občania nepochodili na magistráte, hľadali pomoc u veterinárov. Tí však po návšteve v chovnej stanici skonštatovali, že majiteľ chovnej stanice má riadne povolenie a psy, ktoré sa nachádzali v danom objekte v čase obhliadky – 48 kusov, sú chované vo vyhovujúcich priestoroch, sú v dobrom výživnom a zdravotnom stave, sú vakcínované proti besnote a majú platné očkovacie preukazy. Z veteriny ich odkázali späť na mesto.
Žiť v blízkosti psinca s 50 psami, počas vrhu samíc sa vraj počet aj zdvojnásobí, nie je naozaj príjemné. V čase našej návštevy sme pár krát počuli, ako výdatne a dlho dokážu štekať. Pomôcť občanom však môže len § 127 občianskeho zákonníka, v ktorom sa píše, že vlastník pozemku nesmie susedov ohrozovať či obmedzovať svojou činnosťou hlukom, prachom či zápachom. Psinec s toľkými psami určite hluk a zápach produkuje. Odmerať ho však môžu iba pracovníci hygieny. To by však museli prísť na ‘miesto činu’ a niečo robiť. Ľahšie je sa však podpísať (lepšie prekopírovať správu z mesta a veteriny) už pod jestvujúci dokument a zaslať ho sťažovateľom.
Majiteľ chovnej stanice však tvrdí, že až do tohto roku, kým nezačal spolu s manželkou realizovať prístavbu rodinného domu, psy a predtým i nutrie nikomu neprekážali. Nik sa nesťažoval. Všetko je len ľudská závisť. Aj za brechot psov môžu z časti susedia chovajúci mačky, pretože ich údajne nekŕmia a tie chodia žrať psom potravu. „Psy na ne v noci štekajú, to je normálne. Mačky ešte navyše roznášajú potravu po okolí, tak nečudo že to občas niekde zapáchne. Horšie je, že niektorí zo susedov v noci hádžu do psov piráty a rýchlo volajú mestskú políciu, aby zasiahla…“ dodáva majiteľ chovnej stanice.
Medziľudské vzťahy sa prostredníctvom novín nedajú riešiť. Môžeme len poradiť, aby sa susedia medzi sebou dohodli, tj. aby majiteľ, ako susedom pred rokmi sľúbil, chovnú stanicu zrušil, alebo aspoň obmedzil počet psov. Na druhej strane sú tu štátne inštitúcie platené aj z daní sťažovateľov, ktoré by mohli a zo zákona aj musia problém riešiť.
Gabo Kopúnek
