Licencie lekárnikom brať nebudú
testom lekárnikov, chce riešiť minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac novelou zákona a odobrať regionálnej samospráve štátom dané kompetencie pri udeľovaní licencií.
„Minister Zajac prezentoval pozíciu, aby sme začali postihovať lekárnikov za to, že porušujú prevádzkovú dobu lekární a aby sme im obmedzili, alebo odobrali licenciu. Keď to nebudeme robiť, že je schopný do desať dní novelizovať zákon a presadiť, aby licencie vydávalo ministerstvo,“ informoval nás o súčasnom stave predseda TTSK Peter Tomeček. „Je to možné urobiť, ale potom nech štát nedeklaruje, že pôjdeme do Európy, ktorá je založená na demokracii a decentralizácii. Kompetencie, ktoré má samospráva, nie je možné poštátňovať, lebo je to zase centralizácia a centralizácia ako prvok demokratického štátu je nezlúčiteľná s decentralizáciou. Takže v tomto prípade sám štát musí zvážiť, či pôjde formou centrálneho riadenia tohto štátu. Potom to smerovanie do Európy asi nebude také jednoduché, keď nepôjdeme do Európy na princípoch demokracie a decentralizácie a nenechá tento výkon kompetencii regionálnych samospráv.“
Požiadavka ministra na to, aby regionálna samospráva konkrétnym ľudom odobrala licencie, nie je podľa Petra Tomečka v súlade so zákonom, pretože ak štátna správa chce odobrať niekomu licenciu, musí nám k tomu predložiť aj relevantný podklad, ktorý vyplýva zo zákona o správnom konaní. „List ministra o tom, že niekto mal zatvorenú lekáreň, nie je dôvod na to, aby sme my odobrali licenciu. Musí o tom byť zápis. Všetky lekárne, tak ako bolo avizované, neboli zatvorené a myslím si, že zo zákona odsuhlasujeme prevádzkový čas alebo prevádzkovú dobu lekární nie z pohľadu toho, aby sme určovali tento čas, ale z pohľadu toho, že ak je tam len jeden magister, zo zákona o verejnej službe mu vyplýva len 40 hodinový pracovný týždeň. Ak sú dvaja magistri, môžu mať 80 hodinový pracovný týždeň. Takže v tomto je podmienka zákona odsuhlasovania prevádzkových hodín vo vzťahu k výkonu magistra v lekárni a nie vo vzťahu k tomu, aby sme my určovali a kontrolovali prevádzkový čas. Zákon taktiež pozná len 24 hodinovú lehotu na to, aby lekáreň pacientovi zadovážila požadovaný liek a čo sa týka zdravotných pomôcok, je to 7 dní. Myslím si, že v tomto prípade nie je ani povedané, koľko lekární musí byť v obciach alebo v mestách otvorených. Čiže ak niekto povie, že z prevádzkových dôvodov zatvára lekáreň a túto činnosť zabezpečuje iná lekáreň, je splnená podmienka zákona. Lenže toto nie je príčinou problému ale to, že štát dlhuje týmto lekárňam vysokú sumu peňazí a tieto lekárne nemôžu s vlastných zdrojov financovať činnosť, za ktorú nesie zodpovednosť štát. Takže skôr si myslím, že je to nejaké také ako zadymovanie problému a malo by sa rozprávať o tom, akým spôsobom štát chce postupovať v tejto problematike. Ak nemá štát zvládnutú liekovú politiku a nevie udržať liekový trh na úrovni únosnej miery, tak musí hľadať z toho východiská. Východiskom nie je to, aby sme zatvárali lekárne a aby vznikali nám nové nezadĺžené a pritom zadĺžené nám budú padať. Problémom je to, že tento systém nie je schopný uniesť túto liekovú filozofiu a samozrejme ani filozofiu zdravotnú. Takže pokiaľ pán minister má na mysli reformu zdravotníctva, rád by som ju videl v písomnej podobe, kde by bolo zhodnotené, v akom stave sa nachádzame, do akého stavu sa chceme dostať a ktorými krokmi sa tam dostaneme. Pretože len povedať, že sa ide robiť zdravotná reforma a je prichystaný niekoľko zákonov, ešte neznamená, že je to správna reforma. Dobrej reforme by mala predchádzať verejná diskusia nielen na pôde NR SR, ale aj na pôde miestnej samosprávy, na pôde regionálnej samosprávy, pretože aj my máme zdravotné zariadenia, ktoré musia zodpovedať týmto podmienkam a nesieme za ne zodpovednosť. Takže v tomto prípade si myslím, že štát si neplní základnú povinnosť. Nekomunikuje s miestnou a regionálnou samosprávou na požadovanej úrovni a tento stav nebude dlhodobo únosný. Zdravotné zariadenia aj lekárne produkujú zlým systémom stále dlhy a tieto dlhy sa nedajú riešiť tak, že raz za čas ich oddĺžime. Treba zmeniť systém.“
Od 1. januára 2004 by sa mala regionálna samospráva starať o cesty II. a III. triedy. V akom štádiu je TTSK ohľadom preberania nových kompetencií?
„Už je najvyšší čas aby sme dostali jasnú stratégiu z ministerstva dopravy i z vlády k tomu, akým spôsobom má byť tento prechod zabezpečený. Hlavne čo sa týka zabezpečenia prevádzkyschopnosti a údržby týchto ciest. Do dnešného dňa nemáme relevantné podklady z ministerstva dopravy, ktoré by nás usmernili k tomu, ako od 1. januára bude miestna samospráva respektíve regionálna samospráva prevádzkovať a udržiavať tieto cesty. Nevieme o výške finančných prostriedkov a nevieme, čo sa stane so správami ciest. Záhadou je aj vlastná transformácia slovenskej správy ciest, pretože ak si štát nechá zariadenia, ktorými bude udržiavať cesty 1. triedy, rýchlostné komunikácie a diaľnice, máme pochybnosti o tom, v akej kvalite sa potom dostanú jednotlivé správy ciest pod zriaďovateľskú pôsobnosť samosprávy a či budeme schopný zabezpečiť požadovanú prevádzkyschopnosť a údržbu týchto ciest. V krátkom čase vyzveme ministra dopravy, aby sa s nami stretol na úrovni predsedov samosprávnych krajov a prezentoval, akým spôsobom to chce zabezpečiť. Ministerstvo zatiaľ komunikuje len na úrovni zamestnancov ministerstva a zamestnancov regionálnej samosprávy, ktorí majú na starosti dopravu, ale oni nemôžu komunikovať na takejto úrovni bez toho, aby sme si strategicky nepovedali, štatutári ministerstva dopravy i štatutári samosprávnych krajov, že ten smer, ktorý sa naši zamestnanci a zamestnanci štátnej správy snažia vytvoriť, je správny. Nie sú to len odborné a technické, ale aj politické rozhodnutia, za ktoré nesú vždy zodpovednosť štatutári. Preto chceme, aby sa problematika prerokovávala s ministrom a nie na úrovni zamestnancov.“
Gabo Kopúnek