ZÁHORIE. Zvyky zimného výročného cyklu, ktoré sa viažu k predvianočnému obdobiu, sa začínali tradične Katarínou (25. novembra).
Ďalej sa viazali aj k dňom Ondreja (30. november), Barbory (4. december), Mikuláša (6. december) a Lucie (13. december).
„Počas týchto dní ľudia verili vo zvýšenú aktivitu nadprirodzených síl. Časom sa tieto predstavy zmenšili len na povery o škodlivej činnosti stríg. Z tohto dôvodu sa uvedené dni nazývali aj stridžie,“ priblížila etnologička Záhoráckeho múzea v Skalici Dita Andrušková.
Ľudia verili, že strigy sa vedeli premieňať na niektoré zvieratá, najmä mačky, vkradnúť sa do stajní a svojou prítomnosťou odobrať kravám mlieko.
Preto sa robili mnohé opatrenia, ktoré im v tom mali zabrániť.
Najčastejšie to boli rozvešané hlávky cibule, cesnaku alebo sa na dvere stajne spravil krížik posvätenou kriedou.
Strigy tiež často škodili ľuďom ukrývaním rôznych predmetov z gazdovstva, preto sa v spomínané dni nič nepožičiavalo, nedávalo ani nepredávalo.
Zábavy, pôst i mágia
So stridžími dňami sa spájali aj tanečné zábavy. Posledná bola pred Vianocami vždy na Katarínu a potom až na Štefana.
Od Kataríny sa začal takzvaný malý pôst, keď sa nesmeli robiť hlučné tanečné zábavy.
Na stole nesmel chýbať chlieb. Ako sa slávili Vianoce v minulosti Čítajte „Avšak mládež sa potrebovala stretávať a využívali na to určité dni, najmä na Ondreja, Barboru a Luciu. Boli to tiež magické dni, počas ktorých sa robili magické aktivity, ako ľúbostná mágia preferovaná mladými slobodnými dievčatami,“ vysvetlila Andrušková.
Na Ondreja sa zasa robili veštby o vydaji, ktoré vychádzali z predstavy, že osud človeka je dopredu daný už od narodenia.
Takto mladé dievčatá cez magické úkony zisťovali viac o svojom budúcom partnerovi a manželstve. Dievčatá chceli najmä zistiť, či sa do roka vydajú a o akého muža pôjde.
„Veštilo sa rôzne, napríklad liatím olova alebo pomocou polienok dreva. Treba však podotknúť, že tieto aktivity mali predovšetkým spoločenskú funkciu. Poskytovali mladým, aby sa mohli stretnúť a zabaviť sa,“ doplnila Andrušková.
Lucky s bielymi tvárami
Magické úkony sa spájali najmä s dňom Lucie, ktorý bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Najčastejšie si dievky pripravili 13 lístkov s mužskými menami. Následne každý deň jeden spálili, až sa z posledného lístka dozvedeli meno budúceho manžela.
„Pomerne rozšírené boli aj obchôdzky maskovaných Lucií nazývaných aj Lucky. Boli to ženy v bielych šatách, plachtách, s tvárami obielenými múkou. Vchádzali do domov a symbolicky ometali steny a kúty husím krídlom,“ vysvetlila Andrušková.
Obchodník so zlatom: Niekedy sa žien pýtam, či si nechcú dať prišiť ďalší prst Čítajte Počas stridžích dní sa konali aj obchôdzky na Mikuláša a obdarovávanie detí, ktoré na vidiek prenikli z mestského prostredia na prelom 19. a minulého storočia.
„Mikulášske obchôdzky pravdepodobne nahradili staršie formy masiek. Počas obchôdzky zvyčajne preskúšali deti zo znalostí modlenia a na konci ich obdarovali drobným darom,“ vysvetlila Andrušková. V iných obciach si zasa deti našli darčeky na Mikuláša v topánkach alebo na okne.
Zvyky sa preniesli aj do súčasnosti
Vianočné a predvianočné tradície a zvyky sa na Záhorí zachovali aj dodnes.
V súčasnosti sa s nimi stretávame vo forme rôznych kultúrnych podujatí, ktoré organizujú kultúrne inštitúcie, obecné a mestské samosprávy a občianske združenia.
Na Záhorí sa každoročné vo viacerých mestách, ale i obciach uskutočňujú vianočné programy pre deti i dospelých.
„Vianočná tematika je dôležitou súčasťou aj repertoáru folklórnych skupín. Programy a vystúpenia pre širokú verejnosť zahŕňajú najmä prezentáciu predvianočných a vianočných zvykov ale aj obchôdzky koledníkov a Mikuláša s anjelom a čertom,“ povedala Andrušková.
Zvykom sú aj vianočné trhy
Neodmysliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú takmer pre každého vianočné trhy. V poslednom období sa však skôr stávajú komerčnou záležitosťou.
„V súčasnosti však stúpol aj záujem o prezentáciu vianočných zvykov v autentickom prostredí. Napríklad s nadregionálnym presahom každoročne prichádza Múzeum slovenskej dediny Martin s programom Vianoce na dedine, ktorý pripravujú odborní zamestnanci múzea.
Jeho súčasťou je aj výroba tradičných vianočných ozdôb, pečenie vianočných oblátok alebo zdobenie medovníkov,“ uzavrela Andrušková.
S podobnými zvykmi sa stretávame aj na Záhorí, ale i v ďalších regiónoch Slovenska.
