Najčastejšie ju stretnete na Nádvorí v čierno-bielom outfite. Má tam svoj ateliér a dizajnový obchodík Kumšt, ktorý založila s kamarátmi.
Poďme rovno do vášho ateliéru. Ako vyzerá miesto, kde veciam všívate nový život?
– Môj ateliér je super. Mám v ňom skoro dvojmetrový stôl, s ktorým som si splnila sen. Nechýba žehliaci stôl, žehlička, keďže polovica môjho času je o žehlení, šijací stroj, doska na rezanie, orezávač, šidlo a brúska.
Na čom teraz intenzívne pracujete?
– Aktuálne sa venujem topom, ktoré prešívam z pánskych sekáčových košieľ. Jedna polka je biela, druhá vzorovaná.
Tvorím aj dámske košele na zaväzovanie, kožené tašky a najnovšie mám doma odložený veľký ružový banner z letného URBAN Marketu, z ktorého plánujem vytvoriť ľadvinky alebo niečo podobné.
Mám ešte aj nejaké odrezky z kamiónových plachiet, tak plánujem upcyklovať aj tie.
Ako ste sa dostali k odevnému dizajnu a šitiu? Objavilo sa to u vás už niekde v rannom detstve?
– Ako malá som si trochu našívala korálky, občas vyrábala bábikám Barbie šaty, ale inak nič výnimočné.
Vzťah k móde sa u mňa zobudil až na vysokej škole. Na predmete grafický dizajn sme dostali za úlohu vytvoriť návrh vizuálnej identity pre nejakú značku.
Už dlhšie som nosila v hlave nápad tvoriť vlastné veci, tak som si spravila základný moodboard, pokreslila ho nápadmi, vytvorila názov, logo a koncept. A vznikla Marna.
Na koho smerujete módu, ktorú tvoríte?
– Je to mestská móda, najmä pre ženy, ktoré sa zaujímajú o udržateľnosť materiálov, majú vzťah k upcyclingu a chcú vyzerať výnimočne. Jedna z prvých kolekcií, ktoré som vymyslela, bola určená práve emancipovaným ženám, ktoré žijú v meste a kultúrne sa vyžívajú.
Ako predstaviteľky som si vybrala výtvarníčku Dominiku Žákovú a vtedy šéfredaktorku Inspire magazínu, Veroniku Pilátovú. Skúmala som ich, ako fungujú v meste, ako vyzerá ich bežný deň, čo nosia pri sebe v taške, aké káble, štetce, zapisníky atď.
Pre nich som potom navrhla kolekciu subtílnych kožených kabeliek, ktoré spolu vzájomne ladia. Bola to jedna crossbody kabelka so zaťahovacím uškom podľa potreby, ruksak a príručná taška tzv. shopperbag v jednotnom dizajne.
Vo svojej tvorbe veľa prešívate. Čo vás naštartovalo k upcyclingu? Ekológia?
– V čase, keď som zakladala svoju značku, sme mali absolvovať predmet Ekologické aspekty tvorby. V rámci písania seminárnej práce som si pozrela dokument The True Cost.
Videla som, v akých neľudských podmienkach pracujú zamestnanci veľkých módnych firiem, akú mizivú mzdu dostávajú. Šokovali ma tiež obrovské skládky vyradeného oblečenia v Bangladéši.
Vtedy som sa rozhodla, že toto viac podporovať nechcem a vytvorila som kolekciu zo sekáčových látok a PVC materiálov, ktoré som dostala z automobilky. Volala sa Nanovo.
S kamarátmi ste vymysleli aj ďalší celkom odvážny projekt. Na Nádvorí ste založili obchodík s čisto slovenským dizajnom. Žiadne výrobky Made in China. Aké sú ohlasy Trnavčanov?
– Ľudia sú nadšení. Je jedno, či do Kumštu vstúpi desaťročné dievčatko, mamina s kočíkom alebo pani dôchodkyňa. Všetci sú prekvapení, aké krásne veci na Slovensku vznikajú.
Slovenský dizajn totiž bežne v obchodoch nevidieť, tak sa veľmi teším, že sa nám podarilo lokálnych tvorcov priamo podporiť. A čo je celkom unikátna vec, dizajn máme v Kumšte stále čerstvý.
Každé tri mesiace obmieňame tovar a vystavíme novú várku dizajnu od nových dizajnérov. Pokojne sa nám môžu ohlásiť aj šikovní Trnavčania, radi im v Kumšte poskytneme priestor a budeme tak ešte lokálnejší.
Niekto sa ma pýtal, či máte v Kumšte aj stoličku naopak alebo iné dizajnové úlety?
– Stoličku máme, ale len takú normálnu na sedenie. Snažíme sa, aby bol náš dizajn nielen nápaditý, ale najmä funkčný, praktický, nositeľný a dostupný.
Máme veľa módnych kúskov a úžitkového dizajnu, napríklad ručne šité farebné cvičky, zápisníky, detské knihy, prírodnú kozmetiku, kaligrafickú sadu, detské oblečenie, ktoré svieti v tme, porcelánové šperky, moderné grafiky na steny či minimalistické betónové šperky a doplnky.
Aj ja tu mám vystavené košele a tašky, takže ak je niekto zvedavý, ako vyzerá recyklovaná móda od Marny, môže sa prísť pozrieť. Budem rada.
Marna. Stále rozmýšľam, že to znie veľmi silne a živelne, je to zámer?
– Veľmi som chcela založiť značku, z ktorej ide ženskosť a sila, tak je skvelé, že som to trafila, a zároveň dostala do značky kus seba.
Slovo Marna som totiž vyňala zo stredovej časti môjho priezviska KoMARNAnska.
Aká cesta sa skrýva za jednou Marna košeľou?
– Dlhá. Najprv musím sadnúť do auta, obehať sekáče, pohrabať sa v látkach, košeliach, v posteľných plachtách, lebo nie každá biela je biela a každá čierna je čierna.
Na detaily som veľmi prísna, chcem, aby odtiene sedeli. Vybraté kúsky potom operiem, prekreslím na ne strih, rozstrihnem, prežehlím, zošijem s ďalším kusom, na rad prichádza endlovanie , začisťovanie, opäť žehlenie, potom prišijem mašle, opäť operiem, usuším a ešte raz prežehlím.
Na záver prišijem visačku a je to.
Vo vašej kolekcii aj vašom šatníku dominujú jednoduché farby ako biela, čierna a béžová. Nevnímate ich ako nudné?
– Vôbec. Pre mňa sú to pokojné farby, v ktorých sa cítim dobre. Najmä biela je neskutočne upokojujúca, elegantná a čistá, preto ju nosím asi najviac. Neznamená to však, že sa mi farebné a vzorované veci nepáčia. Práve naopak.
Aké materiály pri tvorbe používate?
– Trvácne. Stopercentnú bavlnu, ľan a kožu, ktorú beriem z jedného malého rodinného garbiarstva.
Ktoré oblečenie vždy s istotou nájdeme vo vašom šatníku?
– Čierne úzke gate, čierne široké gate, biela košeľa, obyčajné tričká XXL a koženú bundu. Mám rada voľné veci, ktoré dýchajú.
Aj Marna veci preto šijem v jednej veľkosti a každý si ich šnúrkami stiahne, ako potrebuje. Pridaná hodnota je, že hranatým strihom dosiahnem pri šití menej odpadovej látky.
Ako vnímate aktuálnu situáciu na módnom trhu? Aké je skóre pre slow fashion versus fast fashion?
– Zatiaľ žiaľ stále 1:0 pre fast fashion. Všetkého je prebytok. Ľahko prídeme k novému oblečeniu a sme pod silným tlakom reklamy.
Nové kolekcie, 2+1 akcie, zľavy. Kto nemá pevnú vôľu a nie je dostatočne informovaný o tom, že to nie je dobré, ťažko odolá. Ja už do veľkých obchodov ani nechodím, nerobí mi to radosť.
Radšej si nájdem niečo v sekáči, alebo si to ušijem a celkovo, nákupy viac plánujem a premýšľam nad nimi. Naši starí rodičia mali doma jeden-dva svetre, a to bolo všetko. Ak sa im sveter niekde natrhol, hneď si ho zašili. Dávali si na veci veľký pozor, starali sa o ne. A to bolo pekné.
A ak sa spraví diera vám?
– Nevadí mi to. Nedávno sa mi rozdierkovalo jedno staršie tričko, ktoré mám veľmi rada, tak som ho celé dotrhala. Tatino mi síce povedal, že vyzerám ako Sagan po páde, ale nevadí. Drobné nedokonalosti neriešim nejako úzkostne.
Autor: Jana Pekárková
