TRNAVA. Zvyšky lazaretu, ktorý mal podľa starých legiend postaviť už v stredoveku Matej Korvín, odhaľovali počas uplynulých týždňov študenti z katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity.
Pod vedením Erika Hrnčiarika urobili niekoľko sond, ktoré mali zachytiť pozostatky jednotlivých murív zaniknutej stavby, presne ju lokalizovať a podľa možností čo najpresnejšie datovať.
Archeologický výskum priamo na Kalvárii tento týždeň skončil, nasledovať má ešte architektonicko-historický výskum, ktorý bude robiť Ivan Gojdič, rovnako z Trnavskej univerzity.
Jeho závery by mali byť podkladom pre prípadnú prezentáciu celého lazaretu. To, ako bude vyzerať, zatiaľ známe nie je, mesto však podľa primátora Petra Bročku určite počíta s jej rozdelením na viacero etáp. Do úvahy prichádza náznaková obnova s osadenými informačnými panelmi, radnica chce na ňu myslieť už pri revitalizácii parku.
Spory mesta a cirkvi
Legendu o stredovekom pôvode lazaretu archeológovia nepotvrdili, nálezy a najmä tehly hovoria o jeho postavení až koncom 17. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj prvá písomná zmienka o jeho existencii. „Počas výskumu sme pod jednou podlahou našli mincu z roku 1730, takže jej vznik nedokážeme datovať do skoršieho obdobia ako je tento rok,“ povedal Hrnčiarik.
Tajomný park pri kalvárii: Čo ukrýva jeho podzemie? Čítajte Práve podlahy a základy v zemi boli v podstate to jediné, čo sa z lazaretu, hospodárskych budov a kaplnky zasvätenej svätému Sebastiánovi a Floriánovi zachovalo. Stavba, ktorá bola využívaná až do roku 1947, mala totiž v novodobej histórii pohnutý osud.
V jej blízkosti havarovalo auto plne naložené muníciou, spadlo do Trnávky a namiesto vyberania jednotlivých granátov sa kompetentní rozhodli celé ho odpáliť. Výbuch lazaret značne poškodil a predurčil jeho ďalší osud.
„Mestský národný výbor niekoľkokrát rokoval s cirkvou o oprave tohto objektu, v tom čase však už vznikala nová nemocnica a samospráva sa rozhodla skôr investovať tam. Cirkev chcela spravovať a opraviť aspoň samotnú kaplnku, mesto jej ale nechcelo predať pozemky pod ňou, takže celý objekt sa postupne rozpadol,“ vysvetlil Hrnčiarik.
Tehly nechali len na záchode
Tehly z rozpadnutého lazaretu do určitej výšky rozobralo mesto a využilo ich na ohradenie priľahlého cintorína, zvyšok si mohli rozobrať radoví Trnavčania na sekundárne využitie.
„Ľudia sa do rozoberania vrhli tak intenzívne, že vybrali všetok stavebný materiál až po dno základov. Neskončili však lazaretom, ale v rámci svojej húževnatosti rozobrali aj kaplnku. Komunistická strana sa potom v tlači pochválila, že v Trnave, v ako jednom z prvých miest na Slovensku, zbúrali ľudia kaplnku,“ povedal Hrnčiarik.
Sochy svätých opustia kalváriu na päť rokov+ FOTO Čítajte Keďže kaplnka padla Trnavčanom za obeť ako posledná, najlepšie zachované tu ostali aj podlahy. Kým v iných častiach ich ľudia úplne vytrhali, v sonde na mieste niekdajšej sakrálnej stavby vidieť mramorovú výzdobu v tvare šesťuholníkov, i staršiu, barokovú podlahu.
Jediným miestom, kde sa tehly zachovali v celosti, boli záchody. Splašky z nich odtekali dvomi výtokmi do žumpy, ktorá bola v päťdesiatych rokoch ešte plná. To jediné zastavilo drancujúcich ľudí pred tým, aby aj tu lazaret rozobrali až po základy.
Našli komoru aj kurín
Archeológom pri ich práci pomáhal aj nákres pôdorysu z roku 1939. Vďaka nemu vedeli lepšie určiť rozmiestnenie výskumných sond, známe im bolo aj využitie jednotlivých miestností. Smerom od cukrovaru ku Káčerovmu majeru tu stála kaplnka so sakristiou, jedáleň, jednotlivé miestnosti lazaretu a hospodárske budovy.
„Objekt mal rozmery asi šestnásť krát päťdesiat metrov a prešiel viacerými prestavbami. Najvýznamnejšia bola v roku 1889, kedy ho dostali rádové sestry – Vincentky,“ povedal Hrnčiarik.
Tie sa tu spolu s ošetrovateľmi z mesta v čase plnej vyťaženosti starali o sedemdesiat –osemdesiat chorých, ktorí boli poukladaní vo veľkej miestnosti, podobnej telocvični. Spolu so sestričkami tu pribudla vežička so schodmi na druhé poschodie i do pivnice, vnútorná dispozícia stavby sa však priebehu rokov príliš nemenila.
„Zaujímavý je nález najstaršieho známeho kurína na území Trnavy, dokonca so zachovanou vrstvou popola, v ktorom sliepky hrabali, aby sa zbavili parazitov,“ uzavrel so štipkou humoru Hrnčiarik.
